O víne ( len nad 18)
"Keď chybovalo vína, povedala matka Ježišova: Nemajú vína!" J 2, 3 (1-11)

Tomuto zamysleniu som dal nadpis "O víne". Urobil som to zámerne, ale aj celkom opodstatnene, lebo biblický text hovorí o víne, hoci chýbajúcom.

Pán Ježiš bol pozvaný spolu s matkou Máriou a niektorými učeníkmi na svadbu. O tej svadbe veľa nevieme, teda nevieme nič viac o tých, ktorí zvyčajne bývajú na svadbách stredobodom pozornosti. Ani len meno ženícha či nevesty nám nie je známe. Možno aj preto, že pri tejto správe to nebolo dôležité. Dôležité bolo víno. Víno, ktoré nemali a potom zrazu mali.

Pre nás kresťanov je víno dôležité, hoci ináč, ako by si niekto myslel. Niežeby sme ho potrebovali ako niektorí ľudia každý deň hneď zrána, ale z toho titulu, že víno patrí k životu viery. Pán Ježiš nielenže urobil prvý div, pri ktorom premenil vodu na víno, ale aj sám o sebe povedal: „ Ja som vínny kmeň...“. A riekol aj iné: „ Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.“ Kalich vína nazval svojou krvou a novou zmluvou. Tento kalich pozdvihol po poslednej večeri pred smrťou a svojim učeníkom vyznal: „ oddnes už nebudem piť z tohto vínneho kmeňa, až do dňa keď ho budem piť nový s vami v kráľovstve Božom.“ Sú to všetko vzácne, jedinečné slová a dary viery, ktoré sa za nimi ukrývajú.

Neboli sme na svadbe v Káne, kde sa stal div premenenia vody na víno, vždy znovu však môžeme byť účastní hostiny a divu, v ktorom Pán Ježiš zachraňuje našu biednu situáciu, hriech, do ktorého sme sa dostali. Deje sa tak pri Večeri Pánovej, kde prijímame víno, ktoré je krvou Pána Ježiša Krista. Je to div a milosť zároveň. Božej milosti je dosť. O nej sa nedá povedať ako o víne na svadbe, že chýba. S Kristom máme nielen víno, ale aj milosť a záchranu našej situácie. Ďakujeme Pánu Bohu, že sa o nás takto postaral, presne ako o svadobčanov, ktorí nemali vína.

A na záver si môžeme v duchu či nahlas zaspievať pieseň: „ Prosíme Ťa Pane, daj nám silu, chceme začať Tvoje slová žiť. Veríme, že budeme raz spolu tam pri Tvojom stole spolu víno nové piť.“ Amen.