Pár krát za deň musíme doma zvýšiť hlas a na nezbedné, rozšialené deti zakričať:

"Prestaňte!" Podobne sa to stáva i na iných stretnutiach, kde sa detičky, väčšie či menšie nevedia utíšiť a ignirujú akúkoľvek snahu učiteľa či kňaza o výklad učiva. Vtedy treba tiež rázne zvýšiť hlas a zvolať: "Prestaňte! Dosť!" Na malú chvíľku všetko utíši. Žiaľ, zväčša iba na malú chvíľku. Prečo?

Je zaujímavé, že podobné či rovnaké slová musel použiť aj Pán Ježiš v istej veľmi vážnej situácii života. Evanjelista Lukáš nám zaznamenal, čo sa stalo. Bolo to pri Ježišovom zajatí, keď v Getsemanskej záhrade prišiel zástup spolu s Judášom a chystali sa zajať nenávideného Ježiša. Ježišovi najbližší učeníci zasiahli mečom. Konkrétne jeden z nich odťal ucho veľkňazovmu sluhovi. Bola to veľmi kritická situácia, ktorá mohla skončiť oveľa väčším násilným efektom, ako len jedným odťatým uchom. Zasiahol Ježiš a rázne zvolal: "Prestaňte!"" Následne uzdravil veľkňazovi ucho. Zacelil ranu. Zvláštne i povšimnutia hodné.

Aj dospelí ľudia, nielen deti potrebujú počuť slovo: „Prestaňte!“ Aj my často robíme veci, ktoré sú nezmyselné, nevhodné, nenáležité, neprinášajúce nič dobré. Aj my sa často hneváme, hádame, ubližujeme si, chceme riešiť veci násilím. A dalo by sa pokračovať vo vymenúvaní toho, k čomu by sme potrebovali rázne slovo: "Prestaňte!" Ó koľko je toho, s čím by sme mali prestať.

Pozrime sa aj tento týždeň do zrkadla svojho žitia a skúsme nájsť či nejakým spôsobom počuť to Božie: "Prestaň! Toto nerob, s týmto prestaň! Toto nie je správna cesta!" Znovu budeme Kristu bližšie a hlavne naplníme Jeho vôľu. Amen.