Proti tým, čo v Pána Ježiša Krista naozaj veria, je satan bezmocný.
(Martin Luther)
Návštevy
150 rokov
„Mami! Tati! Teším sa na nedeľné služby Božie! Viete prečo? Náš kostol bude oslavovať narodeniny. Má 150 rokov. Povedal nám to pán farár na náboženstve. Už sa neviem dočkať!“ Vyhŕkol na nás náš 7-ročný syn Adamko. Pre niekoho sa to môže zdať zvláštne, ale áno, náš syn sa tešil na oslavu 150 narodenín nášho kostola v Badíne. Chodí tam rád, zvlášť na besiedky.
Evanjelický kostol v Badíne posvätili v roku 1866 a odvtedy slúži veriacim ako miesto stretávania sa spoločenstva veriacich s Bohom. Spoločne sa tu modlíme, spievame, počúvame kázeň slova Božieho. V nedeľu, 16. októbra 2016, pri príležitosti 150. výročia posvätenia chrámu nás svojou návštevou poctil aj generálny biskup Miloš Klátik, ktorý poslúžil aj kázňou slova Božieho. Mať svoj chrám a môcť sa v ňom stretávať je dôležité, ale rovnako dôležité je uvedomiť si, že my sami sme chrámom Božím a záleží na každom z nás ako sa k tomuto chrámu správame.
Po slávnostných službách Božích čakalo všetkých veriacich pohostenie v nedávno posvätenom novom zborovom dome. Jedla a pitia bolo hojne, určite si každý prišiel na svoje. Po obede nás čakal ďalší program: Pásmo hovoreného slova a hudby, týkajúce sa histórii stavby chrámu, detské piesne, recesné video – tajomstvá a mýty nášho chrámu, a divadelné spracovanie témy Dávid, ktoré prišiel zahrať DesJano, teda Vlado Špurek až z Bardejova.
Vo zvyšnom čas popoludňajších hodín čakal deti a rodičov orientačný beh v réžii „J a J company“ – teda Ján Petrovič a Ján Maruškin. Pri riešení otázok, ktoré čakali na súťažiace tímy si veru nejeden dospelý, nieto ešte deti potrápili hlavičku. Víťazov orientačného behu čakala zaslúžená odmena sladká odmena.
Program pokračoval večer detskými službami Božími, na ktorých sa deťom prihovorila p. farárka zo Zvolenského cirkevného zboru L. Mojzisová.
Dospelí ale aj deti mali v tento výnimočný deň jedinečnú príležitosť prispieť svojím cinknutím na zvon kostolnej veže. Cieľom tejto aktivity bolo „zozbierať“ symbolických 150 cinknutí. To sa síce nepodarilo, ale rozhodne každý kto prišiel a cinkol si, neoľutoval. Každý mohol cinknúť len raz, ak chcel cinknúť viackrát musel si výšľap na vežičku zopakovať. Okrem možnosti cinknúť si, dostal každý sladkú odmenu na vyrovnanie stratenej energie po náročnom výšľape ku zvonu veže.
Všetko má svoj začiatok a koniec. Aj takto programom nabitý deň výročia posvätenia chrámu, teda 150 narodeniny kostola. Každý odchádzal naplnený duchovne ale aj telesne. Všetkým, ktorí priložili ruku k tomu, aby sa oslava 150. narodenín mohla uskutočniť, patrí veľké ďakujem.
Daniela Kozová
