Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.
(Matka Tereza)
Návštevy
Ako sa robíme smutnými
- Rozdáme si papieriky s nápisom – vyhrávaš 1. cenu a nevyhrávaš. (nevyhrávaš budú v menšom počte-napr. 4 ks z 10) Sledujeme
reakcie mladých. Tým, čo vyhrávajú dáme malú čokoládku.
Ak niekto v živote vyhrá, teší sa, ak niekto nevyhrá býva smutný. Lenže to sú veci, ktoré nevieme vždy ovplyvniť. My sami však máme často v svojich rukách smútok alebo radosť ľudí vôkol nás.
- Rozdáme si papieriky a každý musí napísať koho v poslednej dobe a ako urobil smutným. Treba nad tým dobre porozmýšľať a napísať vážne.
- Ľudia sa robíme smutnými veľmi často a z rôznych dôvodov. Skúsme dať príklad!
Povieme škaredé slovo, nesplníme prosbu, zabudneme na sviatok a podobne.
Necháme neporiadok v miestnosti, nevšimneme si kamaráta na ulici.
Nevážime si snahu iných. Vysmievame sa niekomu za to ako vyzerá.
Kritizujeme, nepochválime. Neposlúchame.... - Mohli by sme menovať ďalšie množstvo prípadov, keď urobíme niekoho z našich blížnych smutným.
Chce Pán Boh, aby sme zarmucovali iných? Nie.
Čo máme robiť? Rozdávať lásku! Zarmucovať svojho blížneho nie je prejavom lásky. - Pána Ježiša tiež nie raz urobili smutným Jeho blízki ľudia.
Prečítajme si niektoré časti Biblie, kde sa o tom píše a porozprávajme sa o nich.
Mt 16, 21-23
J 2, 13-17
L 19, 41-42
Mt 20, 20-22
Mk 14, 32- 42
Mt 14, 31 - Nielenže Pána Ježiša zarmucovali Jeho blízki vtedy dávno, ale aj my Ho často robíme
smutným. Náš život a naše názory, slová i skutky musia Pána robiť smutným. - To, čo robíme iným ľuďom, akoby sme robili samotnému Bohu!
- Na druhú stranu papierika z úvodu napíšeme - mrzí ma to! Mal by to byť jeden maličký prejav uvedomenia si, že naozaj som niekoho urobil smutným.
- Na záver si pripomeňme, čo Boh od nás chce!
A potom dáme čokoládky zvyšnám deťom, ktoré na začiatku nič nedostali. - "Ale vždy sa vynasnažujte činiť dobre medzi sebou a všetkým ľuďom. Stále sa radujte, neprestajne sa modlite." 1 Tes 5, 15b-17
