Hudobník, ktorý chce, aby jeho nástroj bolo najviac počuť, je zábuhou každého orchestra.

(Henryk Sienkiewicz)

Brigáda- demolition men 1.

Na sobotu 24. septembra sme naplánovali brigádu. Cieľ bol jeden. Zbúrať starú šopu, dreváreň alebo ako tú veľkú búdu plnú smetí a zbytočností nazvať, a následne či zároveň popratať a zmanipulovať to, čo sa dá, roztriediť užitočné a použiteľné drevo od úplne zbytočného. Zišla sa pekná skupina ochotných a statných i šikovných chlapov, ktorí sa s chuťou pustili do roboty. Pekne od strechy, postupne dolu odkrajovali zo starej budovy a tá sa pomaly zmenšovala a vo farskej záhrade sa zväčšovali kopy dreva, dosák a hrád plných klincov.

Vďaka Pánu, práca bola dobre manažovaná a tak vždy všetci vedeli, čo majú robiť a nikto sa nezašíval. Medzi robotou boli aj maličké pauzičky, napr. desiatová, kde dobre padlo občerstvenie, chutné jedlo. Dobre padlo i pivčo. S každou minútou sa mi začalo zdať viac reálne, že to naozaj dokážeme. S menšími nedorozumeniami, ale i vtipmi a žartom, podpichovaním, ako to už v chlapskej partii býva sme pomaličky prácu dokončili. Ostali len murované chlieviky a pekne poukladané do budúcna použiteľné drevo. Demolition men part 1. sa podaril. A bez ujmy na zdraví, vďaka Bohu.

Záver patril spoločnému posedeniu pri guľáši, ktorý pripravili majstri kuchári a navaril ako vždy oheň. Pekne po kresťansky sme sa pred jedlom pomodlili a poďakovali Bohu, za požehnanie dňa. Po jedle ostal čas na družnú debatu, hoci nie dlhú, lebo chlapi mali ešte veľa síl a každý sa ponáhľal ešte niečo porobiť doma.

Otázkou zostáva, čo ďalej. Nahradí starú búdu, niečo nové? A ak, tak čo? Stále sme v rovine diskusie a hľadania. Ale som rád aj za tento prvý krok.

Celkom na záver ďakujem všetkým zúčastneným za ochotu pomôcť a členom predsedníctva zboru za organizáciu brigády. R.D.