Najlepším spôsobom ako spoznať Boha je milovať čo najviac vecí.

(Vincent van Gogh)

Výlet Choč - Vlkolinec, 11.10. 2014

Je sobota 11. 10. 2014 a obľúbená jesenná turistika bola opäť motívom stretnutia dobrej partie ľudí. Tento krát sme si vybrali za cieľ vrch Veľký Choč (1611 m.n.m), ktorý patrí medzi najkrajšie vrcholy Slovenska s nádherným výhľadom. Naša túra sa začína v obci Valaská Dubová (649 m.n.m.). Odtiaľto sa vydávame po modrej turistickej značke. Od začiatku nás čaká strmšie stúpanie, keďže na krátkej vzdialenosti musíme nadobudnúť veľkú nadmorskú výšku. Po krátkom čase prichádzame na územie Národnej prírodnej rezervácie Choč, ktorá bola vyhlásená v roku 1982. Po ľavej strane míňame mohutné skaly, ktoré sú nádherne osvietené vychádzajúcim slnkom. Po približne 1,5 hodiny sa dostávame na Poľanu, kde sme sa trochu občerstvili a pripravili na záverečný úsek výstupu. Prvýkrát sa pred nami objavuje vrchol Veľkého Choča.

Pokračujeme zelenou turistickou značkou na vrchol Veľkého Choča. Výstup je náročný, niektoré skalné úseky boli zabezpečené reťazami. Prudko naberáme výšku a postupne sa dostávame nad hornú hranicu lesa do pásma kosodreviny. Po približne hodinovom stúpaní dosahujeme vrchol Veľkého Choča, z ktorého môžeme obdivovať takmer celé severné Slovensko. Na severe sa kocháme panorámou Oravy s Babou horou, na západe sa týčia vrchy Malej Fatry, medzi nimi vynikal Veľký Rozsutec, smerom na juhozápad, juh i východ sa pred nami rozprestiera Liptov s Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami, Západnými Tatrami i Chočskými vrchmi. Liptovskú Maru máme ako na dlani.

Po vychutnaní krásnych výhľadov sa rovnakou trasou vraciame späť. Unavení, ale načerpaní energiou prichádzame do nášho východiskového bodu, obce Valasská Dubová. Počasie je nádherné a tak cestou späť do Badína, pokračujeme v našom turistickom dni návštevou podhorskej osady Vlkolínec, malej dedinky učupenej do lona nádhernej prírody, ktorej krásu ešte umocňovala farebná jeseň. Osada Vlkolínec je zaradená do kultúrneho dedičstva Unesco. Prechádzkou medzi drevenými chalúpkami, dýchajúcimi dávnou históriou a návštevou interiéru gazdovských domov sme sa vrátili do histórie, a uvedomili si ako skromne a pracovito žili naši predkovia. Po návšteve Vlkolínca nás čakali zaslúžené halušky v kolibe na Donovaloch. Štastným návratom domov sme zakončili pekný jesenný deň a ťešíme sa na dalšiu turistickú akciu. Vďaka Bohu za pekné chvíle, ktore sme v tento deň prežili.

Ján Maruškin