Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami.

(Leonardo da Vinci)

Záver školského roka - mládežnícke služby Božie s Crossroads - 2.7.2017

Vážený pán farár, je mi veľkým potešením, že nám Pán Boh umožnil tento krátky rozhovor, v ktorom sa Vás chcem opýtať na Váš názor na posledné mládežnícke bohoslužby u nás v Badíne, ale aj na iné veci ak vydá čas. Moja prvá otázka: Sledujete ešte stále dianie v našom cirkevnom zbore? Kľudne môžete hovoriť v štúrovskej slovenčine, my jej rozumieme.

Aj ja som vďační Pánu Bohu za túto možnosť, že sa s vamí muožem poďeliť o svoje postrehi. Ale abi som odpovedau na vašu prvú otázku, áno, ďjaňja v zbore v Baďíňe, ako aj v iních zboroch, kďe som slúžiu, pozorňe sledujem. Obrazoví prenos do ňebjes je víborní, ňič mi ňeujďe. Mláďežňícke bohoslužbi, aj ťje posledňje, vňímam ako velmi požehnaní prvok evanjelizácje.

Čo hovoríte na moderný hudobný prejav mladých počas bohoslužieb? Nevyrušuje vás to?

Mňa ňje. Ak je spev na slávu Bohu úprimní, a prejav sa drží v istích medzjach duostojnosťi, je to len na prospech vjeri každjeho človeka. Ňevjem síce ako funguje tá palička čo si držala tá mladá speváčka pred ústamí, aňi ňevjem, čo sú ťje čjerňe velkje bedňe z ktorích išjeu zvuk, ale samotňje pesňe aj ich spracuvaňja na mňa puosobilo tak mlado, osvježujúco, ako keď sme si mi ako mladí spjevali s ostatnimí štúrovcamí pri vichádzke .

Sú medzi nami niektorí, ktorí na mládežnícke bohoslužby nechodia a keď aj prídu, cítia sa nesvoji, krútia hlavou, keď vidia skoro tancujúcich mladých pre oltárom. Ako na to reagovať?

Určiťe na tom ňje je ňič zlje, keď ňjekomu tento spuosob bohoslužjeb ňepasuje. Každí človek vňíma Boha i bohoslužbi inak, inou opťikou, prichádza s inimí očakávaňjami. Ale všetkím chcem s láskou prípomenúť príbeh krála Dávida a jeho manželki Míkau. Keď sa archa zmluvi po dlhích rokoch vracala do chrámu v Jeruzaleme, král Dávid sa tak radovau, že okolo archi poskakovau a tancovau ako bez rozumu, za čo ho jeho manželka zňenáviďela. On to robiu z čisťej úprimnej radosťi, ona to ňepochopila a pokladala to za ňeduostojňje krála Izraela. Boh ju za to raňiu ňeplodnosťou. Čo to pre nás znamená? Predsa to, že len úprimná radosť z Pána Boha a jeho ďjela, čo pre nás vikonau, veďe k životu, ostatňje veďe ku ňeplodnosťi, teda straťe života, straťe budúcnosťi. Ale abi som odpovedau na otázku, tak tí, ktorí mláďežňícke službi Božje ňemajú raďi, odporúčam navšťíviť iňje bohoslužbi v tú ňeďelu, alebo to jednoducho "pretrpjeť". Opakujem, ňje je to ňič zlje aňi žjadni hrjech.

A ako to bolo za vaších čias? Tiež ste mávali podobné bohoslužby?

Tak taketo bohoslužbi sme teda ňemali, ale za mojich čjas som ťjež zavádzau novoti. Na melóďje ludovích pesní sme skladali nábožňje pesňe, ktorje sme zavádzali postupňe do praxe v cirkevnom zbore. Ťjež sme prinášali ňječo novje, čo mnohí v tích časoch odsudzovali, ale dňes sú ťje pesňe pre vašu geňerácju traďičňje. Všetki pesňe raz boli novje a časom sa stanú traďičnimí. Ako napríklad moja peseň Hojže Bože, ktorú som zložiu s mojím dobrím prjaťelom Andrejom Braxatorisom na cesťe z Radvaňi do Garanseku. Išli sme na koči samozrejme, ňje na takom plechovom žltom čudnom voze bez koní ako prišla tá kapela na vaše bohoslužbi. Aj sám Pán Boh nás vizíva, abi sme mu spjevali novú peseň, mali bi sme na to pametať.

Náš čas pre rozhovor sa kráti, ale nedá sa mi neopýtať ešte jednu otázku. Čo nám, ľuďom postmodernej doby, odporúčate, aby sme robili pre šírenie evanjelia?

Tušiu som, že sa ma ňječo takje opítaťe. Ale ňepovjem vám ňič iňje ako to, čo je spomenutje v Biblii. Čítajťe ju, študujťe ju, rozprávajťe biblickje príbehi svojim ďeťom, navšťevujťe bohoslužbi v úprimnej radosťi a pokore, navšťevujťe biblickje hoďini, ktorje ťjež sledujem aj ja tu z ňeba, modliťe sa, osamoťe, spolu aj hromadňe. A to najduoležiťejšje, milujťe a vážťe si Boha aj blížňeho.

Ďakujem vám veľmi pekne za rozhovor, tak teda niekedy nabudúce pri inej príležitosti.

S Pánom Bohom, doviďeňja.