Ak má byť niekto spasený, musí v Krista uveriť, jeho slovo počuť a skutkom ho až do smrti plniť.

(Jan Hus)

Farský prázdninový pondelok 31.1.2011

Foto

Jeden deň polročných školských prázdnin sme sa rozhodli prežiť v rámci spoločenstva mladých v našom zbore zaujímavo a aktívne. 31. január 2011 sa teda stal „farským prázdninovým pondelkom.“ Čo všetko sa teda dialo? A stálo to za to? Nebolo by bývalo lepšie sedieť doma? Ja verím, že nie. Verím, že naše „ detváčiky“ menšie či väčšie prežili naozaj celkom fajn deň.

Začali sme v zborovej sieni, modlitbou, piesňami, prečítaním žalmu a dôležitými inštrukciami. Na prekvapenie všetci pôsobili celkom čulo, v skorých ranných hodinách o 9.30. Potom nasledovalo „ sáčkovanie“ do aút a cesta k badínskemu rybníku. Štastlivo sme došli a šup na rybačku! Vytiahli sme udice a... pekne sme sa korčuľovali. Veru, v takom mraze nebol čas na rybačku, ale na krásny zimný šport- korčuľovanie v úžasnom prostredí pod slnkom zaliatym nebom. Niekto sa naháňal, iní hrali hokej, ďalší sa len tak popletali. Prišiel aj čas na súťaže a ukázalo sa nielen to, kto má dobré nože na korčuliach, ale i to, ako vie zarezávať, teda hýbať sa okolo kuželiek.

Foto

Korčuľovačku bolo treba ukončiť, pretože nás čakal obed na fare. Teplá zeleninová polievočka, rezníky, kašička...mňam. Chutilo a ďakujeme kuchárkam. V rámci poobedňajšieho oddychu sme si pozreli kreslený príbeh o apoštolovi Pavlovi. Film bol predkrmom k duchovnej časti programu. Nasledovali pesničky, modlitby a pár dôležitých slov o viere, konkrétne o viere apoštola Pavla a Síla, ktorí vo Filipis, vo väzení, v okovách spievali chvály, modlili sa a takto zvestovali Krista. Tak sme si museli postaviť pred oči naše spevy, modlitby, naše zvestovanie Krista medzi ľuďmi. Milou povinnosťou všetkých zúčastnených bola možnosť vyrobiť si záložku ako pamiatku na spoločný deň. Na záložke svietil veršík: „ Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ Sk 16, 31 Samozrejme, že sme predpokladali, že veršík sa vryje i do pamäte detí a mládeže.

Keď už takmer slnko zachádzalo za obzor prišiel citrón. Prečo citrón? Nuž to bola jedna z najlepších hier, ktoré sa hrali a pri ktorých sme zažili poriadny kus srandy. Bez smiechu nebola ani hra, pri ktorej sa celá skupina tlačila na jednej stoličke. Zistili sme, že na jednu stoličku sa ozaj zmestí aj 8 ľudí. Vskutku veľmi príjemný záver „farského prázdninového pondelka.“

Zostávala len záverečná pieseň, poďakovanie a pozdrav. Čas beží a na druhý deň sa znovu otvárali brány škôl, aby všetci mohli nastúpiť do nového školského polroka.

Nech všetkým Pán Boh pomáha, žiakom, študentom, učiteľom.