Rozhor sa ohňom nadšenia a ľudia z celého sveta sa prídu pozerť na teba, ako horíš.

(John Wesley)

Hronsek - Drevený artikulárny kostol

Drevený artikulárny evanjelický kostol je vzácnou historickou pamiatkou spolu s drevenou zvonicou. História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu, do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke.

V čase stavby artikulárnych chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť protestantských cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl ešte sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané miesto, kde bolo hronovisko. Všade na okolí boli bažiny a v bezprostrednej blízkosti rieka Hron. Stavba napriek tomu nebola nikdy zatopená. Jednou z ďalších požiadaviek bolo, aby všetci návštevníci mali miesto na sedenie. Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola dokončená. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m. Stavba je hrázdenej drevenej konštrukcie z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva.

Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými esárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe, podľa čoho sa usudzuje, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch. Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Nad oltárom sú anjeli držiaci erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev. Orgán je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové orgány. Pochádza z roku 1764. Luster, pôvodne pozlátený je dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky.

Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov. Po obvode kostola je 30 okien. Strecha je šindľová s tromi krížmi a kohútom - symbolom kresťanskej bdelosti. V blízkosti kostola je zvonica s rovnakou architektúrou, ktorá bola postavená súčasne s kostolom 1726. Na nádvorí kostola sú tri staré lipy. 7.júla 2008 na 32. zasadnutí Výboru UNESCO v kanadskom Quebecu bol kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.