Nikto nemá toľko poradcov ako ten, kto má Bibliu.

(Pavel Kosorin)

Pár slov o DEKe...teda o našom Detskom evanj. karnevale 7.2.2016

Karnevalmi a plesmi to v tomto období( koniec fašiangov) len tak sviští, a tak sme si karneval urobili aj my. Taký ten náš – pre malé deti ale aj pre tých trochu už väčších ale predsa stále "deti". Prišli masky z rôznych kútov sveta (z ďalekej cudziny nás prišiel vystrašiť akýsi šejk aj so zlatou reťazou v hodnote 3 Rolls Royceov), z rôznych rozprávok prišli princezné, víly, šašo, ježibaby, matka - rozumej skrutka - aj s Matom – Pat vraj nemohol prísť, Spiderman, strašidlo, bojovník zo star wars, bližšie neidentifikovateľné oceánske zázraky, dokonca prišli masky aj z rôznych storočí (pani v kostýme z roku asi 1930 – vyzerala celkom zachovalo :-), Charlie Chaplin, indián), zo súčasného storočia ) (fotograf aj s reálnym fotoaparátom), zo zvieracej ríše prišli mačka, myš, medveď, papagáj, lev. V prípade potreby prípadného laboratórneho vyšetrenia sme tu mali aj laborantov, na ktorých sme sa mohli s dôverou obrátiť – teda iba na jedného z nich, pretože ten (tá) druhý (á) bol (a) naozaj len "maska". Laboratórne vyšetrenie nepotreboval nikto, tak sa naši laboranti mohli venovať v tejto chvíli záslužnejšej činnosti a síce rôznym súťažiam a hrám. Namotali nás namotávaním cukríkov, ktoré sme si po namotaní mohli odmotať a zjesť, hrali sme hru na pátračov a podľa indícií sme hádali, kto to bol. Do hudby stále kafral ten kafarnaumský privandrovalec odniekiaľ z Dubaja, či z kade to prišiel. Hneď ako tento odišiel, objavil sa náš dobrý brat farár Romanko Dovala a porozprával nám biblický príbeh( L 18, 35-43) o slepcovi, ktorý volal o pomoc, veril v uzdravenie dotykom Ježiša, dôveroval mu a po uzdravení sa Ježišovi poďakoval a oslavoval Boha. Duchovne sme sa nakŕmili do sýtosti, ale pre tých, ktorí potrebovali pokrm aj telesný bol pripravený bohato prestretý stôl plný všelijakých slaných aj sladkých dobrôt, koláčikov, chlebíčkov... Všetkých, ktorí to s telesným pokrmom prehnali, čakal parket, na ktorom si všetci mohli poriadne zatancovať, resp. poriadne sa vytancovať, vytancovať do sýtosti, či do zbláznenia :-).... Ufffff, stačilo. Do videnia o rok. Dúfam :-)

Danka Kozová