Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

(Pablo Picasso)



Kázeň Slova Božieho - Veľkonočný pondelok 13.4.2009

"Stále si staviam Hospodina pre seba, keď mi je po pravici, nesklátim sa!"   Ž 16, 8

Milé sestry a bratia!!

Život veriaceho človeka má byť plný vďaky voči Bohu. Vzťah kresťana a Jeho Pána sa nesmie zaobísť bez vďaky, lebo taký vzťah by bol pomýlený. Naozaj máme veľa dôvodov za čo ďakovať Bohu, za čo Ho chváliť. V piesni č. 343 z ES, Chvála tebe Bože náš sú napísané mnohé dôvody chvály a vďaky Bohu: za život, čo dal si nám, tela nášho časný chrám, za dušu, vdýchnutú do nášho tela, za domov a za národ, za postať a povolanie, za reč matky, slobodu a napokon aj za náš poklad najvyšší, Tvoju lásku stelesnenú, daný v Kristu Ježiši k životu a k vykúpeniu. To všetko takto krásne básnik vymenoval v piesni, aby si človek mohol uvedomiť, čo má, ale zároveň aj čo si má vážiť a byť za to vďačný Pánu Bohu. My o vďake Pánu Bohu zvykneme najviac hovoriť či pripomínať si túto tému napríklad na poďakovanie za úrody, vtedy vzdávame Bohu vďaku za telesné dary, úrody. Lenže vďaka musí a ja verím, že aj je v našich životoch bežnou súčasťou a každý vie komu vďačí za to, čo má alebo kým je.

Teraz po tieto dni keď prežívame Veľkú noc stavia sa nám pred oči jeden ďalší dôvod vďaky Pánu Bohu. Vlastne je to jeden z najväčších dôvodov vďaky Bohu. Tým dôvodom je vďaka za zvesť o vzkriesenom Kristovi, vďaka za slovo Písma, ktoré nám pred oči kladie jedinečné posolstvo. Ba čo vôbec treba nám ďakovať za samotné vzkriesenie Pána a v ňom nádej pre nás, že aj my budeme raz vzkriesený k novému životu. Veľká noc nám dáva osobitý dôvod vďaky za Kristovo víťazstvo nad smrťou. Spoločenstvo cirkvi na Veľkú noc má byť spoločenstvom vďaky, veď Boh učinil veľké veci a pravica Hospodinova dokázala silu. Ako však vieme vo svete vládne nevďačnosť a tento jav sa potom prenáša aj do roviny kresťanskej a tak si skutočne treba dať pozor na to, aby sa vďačnosť voči Pánu Bohu za div vzkriesenia, za div nového života nestratila, aby sme nezabudli, že to všetko Boh učinil pre nás. Ako sa píše v Skutkoch apoštolských, kde Peter hovorí židom: "Predovšetkým vám teda vzkriesil Boh svojho Služobníka, aby vás požehnal tým, že vás odvráti od všetkých vašich neprávostí." Tieto slová hovoril Peter v jednej zo svojich prvých kázní židom, ale tie slová – predovšetkým vám - tieto slová mi znejú oveľa univerzálnejšie. Požehnanie Kristovho vzkriesenia sa týka všetkých, teda aj nás, ktorí sme Ho prijali ako svojho Pána a teda Jemu jedinému pravému Bohu patrí i náleží od nás vďaka i chvála.

Vďaka však ide ruka v ruke len s hlbokou vierou v srdci. Bez viery a presvedčenia, že to všetko bolo naozaj, že to všetko bolo pre mňa, pre nás, bez toho to nejde. Preto je veľmi dôležité, aby človek nezakolísal vo svojej viere, aby sa neklátil vo viere v Pána Boha.

Evanjeliá nám opisujú dianie okolo Ježišovho vzkriesenia a tu môžeme pozorovať jeden zaujímavý jav - rozpaky a neistotu učeníkov. Dalo by sa povedať, že ich viera sa klátila, klátila či zakolísala pri kríži a trochu to trvalo, kým sa všetko dostalo do normálnych koľají, kým sa z neistých stali smelí svedkovia. Stav zakolísania viery veľmi pekne opisuje poznámka z evanjelia Lukášovho o učeníkoch z Emaus, kde si čítame: "A my sme sa úfali, že On vykúpi Izrael..." Oni sa úfali. Oni mu verili. Minulý čas. To bolo. Stratili nádej. Úfanie sa ukázalo prázdne a zbytočné.

V Žalme 16, ktorý patrí k dnešnému sviatku svojim obsahom podľa tradície cirkvi sú aj tieto slová: "Stále si staviam Hospodina pred seba, keď mi je po pravici, nesklátim sa."

Môžeme si myslieť ba aj veriť, že Pán Ježiš veľmi dobre poznal tento žalm. Jeho život až do smrti bol neochvejný a  s Hospodinom po pravici obstál aj v tých najťažších okolnostiach. Je iste aj veľkonočnou otázkou, či sme neochvejní vo viere, neklátiví, či vieme obstáť aj v ťažkostiach, či nemáme naozaj problém veriť vo vzkriesenie Krista. Sú ľudia, ktorí nemôžu zaváhať či zakolísať v svojom povolaní. Predstavte si nejakých cirkusových artistov, tých, čo robia všelijaké kotrmelce, skoky vo výške alebo tých, čo kráčajú po lane. Alebo nejakí akrobati, kaskadéri. V náročných povolaniach tohto typu by sa malé zaváhanie mohlo skončiť veľmi tragicky. Presne tak, ako všetky zaváhania. Vždy keď človek zaváha, je to zlé a má to skôr negatívne dôsledky. Vedci, lekári a podobne, ak by zakolísali vo viere v správnosť svojho konania bolo by to nebezpečné. Nesprávny rez a .... Ak hudobník hrajúci v kapele zaváha, stratí sa v rytme, pomýli si melódiu a pieseň vyznie falošne. Ale platí to naozaj na všetkých úrovniach života, len niekde je to ešte viac vyčnievajúce.

Veľká noc sa nás pýta, nezaváhaš vo vzťahu ku Kristovi? Nemáš pochybnosti? Nestáva sa ti často, že zaváhaš nad Božou mocou? V zložitostiach života, v sklamaniach, nenaplnených nádejách, v chorobe či biede? Všetci učeníci zaváhali a tak sa dá povedať, že zaváhanie je celkom prirodzené, že sa mu nikto nemôže vyhnúť. Nikto sa nemôže vyhnúť otázkam, ktoré sa týkajú viery vo vzkriesenie a na mnohé otázky nie je odpoveď. Je to len o viere. Mnohí sa snažili či budú snažiť obrátiť vieru vo vzkriesenie na nezmysel, ľudia prídu s výmyslami a zákernosťou s túžbou zmariť Božie dielo. To bolo od začiatku. V evanjeliu Matúšovom sa píše: "Jeho učeníci prišli v noci a ukradli Ho, kým my sme spali." Takúto fámu rozšírili veľkňazi.

Ako sa ubrániť tomu, čo prichádza ako pokušenie vo vzťahu ku Kristovmu vzkrieseniu? Ako sa ubrániť zlým myšlienkam a pochybnostiam? Pripomeňme si slová žalmu: "Stále si staviam Hospodina pre seba, keď mi je po pravici, nesklátim sa!" Tak, ako Ježiš obstál vo všetkom čo prežíval, vo všetkom, čo musel vykonať obstál jedine v moci Božej, s Bohom po pravici. Vtedy sa človek nekláti. Ani veľkonočná viera sa nám nebude klátiť, ak si budeme stavať pred seba Hospodina, Stvoriteľa sveta, ak si uvedomíme, že Boh stvoril tento svet a tak predsa môže učiniť čokoľvek iné. Vlastne také vzkriesenie je maličkosť. Stavajme si denne pred seba Hospodina, žime s tým, že On nám je po pravici, že On je s nami a vedie nás. Vtedy sa nezakolíšeme, nesklátime, vtedy budeme môcť vyznávať: "Preto sa teší moje srdce a jasá moja duša."

Pamätajme: "Pred tvojou tvárou je sýtosť radosti a v Tvojej pravici je večná blaženosť." Amen.