To, čo považuješ za problém, je dar, ktorý máš vyriešiť.

(Ludwig Wittgenstein)

Kázeň na 1.slávnosť veľkonočnú v chráme Božom CZ ECAV Badín 4.4.2010

Ste optimista či pesimista? Ste optimistka či pesimistka? Aj to je jedna z otázok, ktorou skúmame dosť podstatnú črtu osobnosti človeka. Aký mám pohľad na životnú situáciu, ako vnímam svoj život a okolnosti žitia? Vidím perspektívu alebo podľahnem beznádeji? Podľa toho, ako sa človek správa, ako rozmýšľa vo vzťahu k vyššie spomenutým okolnostiam, podľa toho sa hodnotíme. Pesimista, skeptik, alebo entuziasta, optimista. Samozrejme, že určite je aj niečo medzi tým. Neviem ako ma vnímajú ľudia, ale ja sám sa považujem za dosť pesimisticky ladeného človeka, čo by som ani nemal hovoriť. A možno nie som pesimista, ale určite ľahko podľahnem negatívnej nálade a mám dôveru vo veľmi málo vecí a nebyť tej skutočnosti, že vždy keď ma tá čudná nálada pochytí, že vtedy sa ma chytí Boh a povie, spamätaj sa, ty si tu predsa od iného a na iné, bolo by so mnou veľmi zle. Boh z nás robí optimistov, resp. mení náš pesimistický pohľad na veci.

Kristus umrel a nie je na tom nič optimistické. Keby sme chceli na Jeho smrti hľadať len tak samo osebe niečo dobré, nenašli by sme. Kríž sám osebe by mohol byť znamením pesimizmu, márnosti, úplného dna ľudskej biedy. Mohol by byť. A zdal sa, že bude. Zdalo sa, že je koniec. Kazateľ by to všetko nazval: „ Márnosť, nad márnosť.“ Ľudský život je plný márnosti. Je pravdepodobné, že aj učeníci, ktorí sa až na Jána vytratili z Ježišovej blízkosti, upadli do pesimizmu. Zistiac, že Kristus na kríži umrel, mohli kývnuť rukou a povedať si: „ Všetko je márnosť.“ Lenže Boh z nás robí optimistov. Boh mení našu situáciu a dvíha nás, keď nám vraví: „ Ty tu nie si od toho, aby si bol pesimista, Ty máš inú úlohu.“ A Boh činí i viac. A tak Boh učinil viac aj so svojim Synom, ktorého vydal smrti na kríži. Boh urobil viac, ba vlastne všetko preto, aby kríž nebol symbolom prehry, ale symbolom viery, nádeje i lásky. Obráťme kartu. Zahoďme za seba zlý sen. Potešme sa, lebo anjel vraví: „ Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu.“ A spolu s autormi piesní môžeme spievať: „ Ó slnko žitia môjho, čo nikdy nehasne, vzkriesený Kriste Pane, Ty svietiš mi jasne, ukazuješ mi cestu, keď bezradný stojím, zo smrti strach nepoznám, životom si mojím.“

"Kameň, ktorý zavrhli stavitelia stal sa hlavným, uholným. Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach. Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom." Ž 118, 22-24

Boží plán záchrany hriešneho človeka je udivujúci. Niektoré jeho časti nám zostanú záhadou a tajomstvom, niektoré naozaj nikdy nepochopíme, ale je to vôbec úžasný Boží dar, že môžeme veriť, že môžeme vierou prijímať Božie konanie v našom záujme. Deje Veľkej noci, tej, ktorá bola v časoch Ježiša Krista, pred dvetisíc rokmi, ale aj deje tej aktuálnej, v ktorej si to všetko sprítomňujeme na povzbudenie viery, tieto deje Veľkej noci napĺňajú náš život novým rozmerom. Všetko menia. A tak už nie márnosť, ale nádej, nie pesimizmus, ale odhodlanie, nie nenávisť, ale láska, nie nepriateľstvo, ale pokoj, nie hrob a smrť, nie smrť, ale život. Pán Ježiš bol vzkriesený a my máme dôvod tešiť sa v tomto dni, ale vôbec aj po dni iné, aby naša kresťanská radosť napĺňala iných, o to sa snažme, hoci hlavne prosme Boha, aby nás On podopieral.

Optimizmus a radosť sa nesie aj v slovách žalmu 118. Je to kultický oslavný žalm, ktorý vyjadroval radosť spoločenstva s kráľom pri úžasných skutkoch Božích, ktorými Boh dokázal svoju mocnú pravicu. Z tohto žalmu si pre túto chvíľu vyberáme tri veršíky.

Počuli sme zvestovanie: "Kameň, ktorý zavrhli stavitelia stal sa hlavným, uholným." Nuž, čo. Ľudia mali svoj pohľad na vec. Svet mal svoj pohľad na Krista. Pre nich nebol dobrý. Pre nich nebol vhodný. Pre nich bol nanič. Kristus bol nevhodný pre popredných zo židovstva. Odvrhli Ho. Bol pre nich ako kameň, ktorý nieto kde na stavbe použiť, kameň, ktorý môže ísť na odpad, na hŕbu ďalšieho neužitočného kamenia.

Aké smutné, keď človek nepozná či nerozpozná Božieho Syna. Aké smutné, keď sa ľudské srdcia naplnia takou extrémnou nenávisťou, ako sa to stalo vtedy, aké smutné, keď toľko nepriateľskej nálady vyprodukuje voči jednému malé spoločenstvu a jednému mužovi, ktorý hlása pravdu a zvestuje evanjelium o Bohu. Zavrhli Ho najviac ako sa dalo. Stavitelia viery. Stáva sa to, hoci v menej výraznej podobe, že zavrhneme Krista, lebo nevyhovuje našim predstavám. Namiesto toho svoj život staviame na inom.

Pán Ježiš bol odvrhnutý, avšak do situácie zasiahol Pán a z kameňa, ktorý odvrhli stavitelia urobil kameň uholný. Urobil z Neho kameň, ktorý drží stavbu pokope. Urobil z Neho ten najdôležitejší kameň celej stavby. Povýšil Ho. Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych a dokázal, že Ho neopustil, dokázal, že neopustil človeka, ale že Božie dielo spásy malo byť dokonané práve takýmto spôsobom. Ľudský pohľad na vec, zmenil Boh svojím pohľadom. Priam sa zdá, že Boh činí proti vôli človeka. Človek robí všetko proti Bohu, ale Boh zasa robí všetko pre človeka. Človek sa vzpiera Božej milosti, ale Boh stále znovu túto milosť ponúka a bojuje o záchranu každého z nás.

Zavrhnutý kameň učinil Boh uholným, aby sme poznali, že Božia láska je silnejšia ako nenávisť, aby sme poznali, že Boží život je viac ako smrť. Nech aj toto veľkonočné ráno je nám pozitívnym posolstvom pre našu každodennosť, aby sme dokázali odovzdať sa Božej moci a láske, aby sme optimisticky videli svoj život i všetko dianie a aby sme naozaj svoj život budovali na Kristovi, vzkriesenom Kristovi, na osobnom stretnutí s Ním, ktoré mení náš pesimizmus, na optimizmus. Prijatím Krista do svojho života sa ty sám, sa my sami stávame veľkonočnými víťazmi, víťazmi nad smrťou.

Druhý veršík žalmu, ktorý máme pred sebou k premýšľaniu nám pripomína: "Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach." Všetko, čo Boh učinil v Kristu, učinil pre nás. Boh si s Kristom urobil po svojom, tak, ako mienil, tak ako bolo treba. Ľudia Ho zavrhli, ale On zmenil Jeho situáciu. Pravica Hospodinova dokázala silu. Kameň hrobu, ktorý mal znamenať koniec, znamenal nový začiatok. Ženičky našli kameň odvalený a dosť šokujúco to zasiahlo ich život. Netušili, čo sa stalo. Avšak anjel im zvestuje radostnú správu. A všade tam, kde sú anjeli, tam je prítomnosť moci Božej. A teda to, čo sa stalo s Kristom, to, že je prázdny hrob, to nie je ľudské dielo, ale Božie. „Pochádza to od Hospodina.“ Človek nevie vzkriesiť. Človek nevie mnohé iné veci. Lenže určite i veľa vieme. Vieme aj veľa zlého, vieme vnášať zlobu a nenávisť, vieme vnášať nepokoj, vieme sa hnevať, závidieť si, vieme nenávidieť, vieme zabiť, ale vieme aj to druhé? Na to nám už akosi nezostáva síl. Všetko dobré pochádza od Hospodina. Aj toto veľkonočné víťazstvo pochádza od Hospodina, od nikoho iného, len od Neho. On zmenil chod dejín, On vzkriesil svojho naozaj mŕtveho Syna. „ Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach.“

Veľmi často sa pri rôznych udalostiach pýtame, kto je za tým, kto za to môže? Vďaka komu či čomu sa to takto stalo? Pri Veľkej noci niet pochýb, že „ pochádza to od Hospodina.“ A čo my? My sa čudujeme. Je to div v našich očiach. Až taký div, že sa nám mu nechce veriť. Veru tak, mnohým divom sa nám nechce veriť. Poznáme výnimočné diela na sveta, ktoré sa volajú divy sveta. Sú to stavby, ktorých pôvod je takmer záhadou. Ako niečo také ľudia dokázali vybudovať, postaviť v rámci vtedajších možností? Božie divy sú ešte jedinečnejšie. Presahujú nás úplne. Nech sa na to dívame, z ktorejkoľvek strany, nech špekulujeme akokoľvek, hútame, čo by sa nám aj z hlavy parilo, nič nevymyslíme, je to div, Boží div, ktorý môžem prijať za svoj. Veď tak, to Boh chcel, aby som tento Jeho div prijal za svoj, aby Kristus bol mojím osobným Spasiteľom, skrze ktorého smrť a vzkriesenie mám prístup k Bohu, ak dokážem vierou prijať tento div, div Božej lásky a milosti.

Zasiahol ťa tento div, tento Boží div vzkriesenia? Zasiahol tvoje srdce a myseľ tak, že už nepochybuješ, ale plne sa odovzdávaš Bohu? Pamätajme na slová apoštola z listu Korintským: „ Ak Kristus nebol vzkriesený, prázdne je naše kázanie, prázdna je naša viera.“ O všetkom môžeme pochybovať, ale o tomto dive nie. Modlime sa, aby sme úprimne verili, ale aj aby sme sa ako kresťania tohto sveta stali sami divom v očiach ostatného ľudstva, aby sme boli tými, pri ktorých si nezbožný svet povie, je to div.

Prosme Pána, aby nás vzkriesil k novému divnému životu. Áno, divnému životu. Pokiaľ nežijem pre ostatných divný život, zostávam súčasťou spoločnosti, ktorá žije svoj ináč divný život. My musíme žiť divný život skrze div vzkriesenia Pána Ježiša. Divný život lásky, pokoja, zmierenia, odpustenia, pravých hodnôt života, nie tých prchavých, teda všetkého toho, čo Kristus hlásal a priniesol a čo Jeho súčasníci zavrhli spolu s Ním.

Napokon posledný dnešný veršík k zamysleniu hovorí: "Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujem sa v ňom." Znovu to potvrdenie, že tento deň učinil Pán. Pán nás dvíha, Pán dáva optimizmus, Pán dáva radosť. Nuž teda jasajme a radujme sa v tomto dni. Pokiaľ sa radovať vôbec chceme, pokiaľ sa chceme radovať aj z Božích divov a vecí viery. Pokiaľ nie sme tak poviazaní, unavení z bludov aktuálneho žitia, zhonu, starostí, politiky, nezamestnanosti, krízy v spoločnosti i v cirkvi. Pokiaľ sa ešte chceme radovať, radujme sa a jasajme! Pripomeňme si slová: „ Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou.“

Nech nás Pán Boh vedie i žehná, radosťou napĺňa a dáva nám silu víťaziť nad láskou nad nenávisťou, pokojom nad nepriateľstvom a životom nad smrťou. Nech ten div veľkej noci aj túto Veľkú noc uspôsobí nás k optimizmu k ďalším zápasom žitia a nasledovaniu cesty Pána Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.

Modlitba:
Mocný Bože, otče nebeský, ďakujeme Ti, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, urobil si uholným, že si Ježiša Krista za nás ukrižovaného vzkriesil, aby bolo dovŕšené a potvrdené dielo spásy. Je to div v našich očiach, ale my chceme tento div radostne prijať za svoj.

Drahý Pane Ježiši, príď i k nám, daj sa nám stretnúť s tebou vzkrieseným a daj sa nám s tebou stretať v našich srdciach, spoločenstvách, na našich bohoslužbách i v každodennom živote. Nech Tvoj nový život je i našim životom a to tak teraz v časnosti, ako aj raz, keď sa z tohto sveta poberieme. Duchu svätý, uspôsobuj nás, aby sme boli optimisti, aby sme mali nádej i dúfanie, aby sme mali silu žiť divne pred svetom, totiž, aby svet poznal, že sme zmenení Božím divom vzkriesenia Pána Ježiša. Trojjediný Bože, vypočuj túto našu modlitbu. Amen.