Kamkoľvek prišiel apoštol Pavel, tam vznikla duchovná revolúcia. Kamkoľvek prídem ja, tam podávajú čaj.

(Charles H.Spurgeon)

3.10. 2010, 18. nedeľa po Sv. Trojici, Poďakovanie za úrody zeme

Hospodine, k Tebe zrieme, keď o Tvojich veciach chceme
uvažovať spolu zas;
skloň sa ku nám v tejto chvíli,
aby sme tu pocítili, že nás v svojej láske máš. Amen. (A. Hajduk)

Milé sestry a bratia!

Lekári vedia nahliadnuť do srdca človeka. Vedia, kedy je srdce choré a kedy je zdravé. Lekári vedia zväčša srdiečkam aj pomôcť. Srdce je však nielen telesný orgán, ale je aj synonymum pre naše myšlienky, pre naše názory, túžby. V biblickom význame sa stretávame s takýmto chápaním srdca a následne aj my kresťania tejto modernej doby, hoci vieme, že srdce je len unikátny sval, ktorý je základom nášho fyzického života, predsa hovoríme o srdci vo význame akéhosi centra našich myšlienok, túžob, citov. Preto môžeme povedať, že dnes by mala byť v našom srdci vďačnosť. Mali by sme mať otvorené srdcia i ústa pre chválu Hospodina, pre oslavu jeho svätého mena.

Máme sviatok, vzácny deň, sviatok poďakovania za úrody zeme. Uctievame Boha Stvoriteľa, ktorý sa o nás stará a veríme, že všetko, čo máme, z Jeho rúk máme. Preto aj Jemu vďaka z nášho srdca, či ešte lepšie aj z našich úst nahlas a úprimne môže byť vzdávaná.

"Dobroreč duša moja Hospodinu a celé moje vnútro Jeho svätému menu!" Takto sa sám žalmista povzbudzuje, volá k oslave a vďake svojmu Pánovi, lebo si je vedomý, že nesmie zabúdať na žiadne Jeho dobrodenia. Pravda nielen dnes, kedykoľvek tak treba činiť a ku vďake Bohu byť vnútorne naladený, ale v túto našu slávnosť môžeme tak spolu činiť ako Boží ľud spoločne k vďačnej oslave Pána zhromaždený.

Povedzme si však otvorene a celkom úprimne sa opýtajme či sa nám naozaj chce chváliť Pána? Pomyslime si na naše úrody! Aká bola úroda? Aké boli dary zeme, ktoré sme zožali? Či nebolo často viac námahy, ako úžitku? Či nebolo často viac výdavkov, ako to, čo sme vložili do police, do pivnice? Veru o nejakých extrémne dobrých úrodách by sme dnes hovorili len, keď by sme si chceli klamať, keby sme chceli zahmlievať, blafovať. Spomeňme si koľkokrát za rok sme boli vnútorne i navonok nahnevaní. Raz pole zatopené, raz iná pliaga, raz ľadovec, ktorý zmaril nádejne vyzerajúce ovocie či zeleninu. A vždy sa niečo pritrafilo. Predsa sme prišli ďakovať. Len či úprimne! Či sme vysporiadaní s tým, že hoci všetko aj nebolo podľa predstáv, predsa je byť za čo Bohu vďační? Je za čo? Čo je v našom srdci?

Veru ľahko je ďakovať s plnou komorou. Ľahko je ďakovať a tešiť sa, keď všetko vyšlo podľa plánu, ľahko je ďakovať, keď sme viac vybrali ako zasiali či zasadili. Ale skús byť na čistom vo vzťahu k Bohu, keď sa niečo nepodarilo. Kresťanská viera v Boha je aj o tom, že nestojí a nepadá na našich neúspechoch či zlyhaniach, nestojí a nepadá na nezdaroch, na nesplnení túžob a snov, na zdanlivej nespravodlivej odmene za našu prácu a snahu. Kresťanská viera je vtedy vierou a vtedy pevnou a zmysluplnou, ak nekolíše pri vonkajších nepriaznivých okolnostiach, ba skôr naopak práve vtedy sa potvrdí zmysluplnosť cesty viery.

Na druhej strane však platí, a to nemôžno obísť, že zasa človek často aj inou chorobou trpí, že jednoducho aj keď má veľa, aj keď má všetkého dosť, aj keď sa všetko podarí a darí, aj vtedy, keď všetko vyjde podľa plánu ba aj nadmieru, aj vtedy zabúdame upriamiť zrak k darcovi všetkých dobrodení alebo nemusíme to činiť s náležitou vrúcnosťou. A tak svojim spôsobom ani neplatí celkom predtým povedané, že ľahko je ďakovať s plnou komorou. Ono malo by to byť ľahšie, ale život nám niekedy iné svedčí a o vďačnosti či lepšie povedné nevďačnosti ľudského pokolenia dlho by sme mohli hovoriť. Všetko závisí od nášho duchovného stavu, od našej viery, v akom vzťahu som s Pánom Bohom, či som duchovne živý a či polomŕtvy ba až mŕtvy. V živom vzťahu s Bohom, v čistej viere mám otvorené srdce pre úprimnú vďaku pre Pána či je dobre a či horšie, či sa darí a či nie, či mám dostatok a či núdzu triem. V živom vzťahu s Pánom uvedomujem si odvislosť svojho života v každom detaile od Pána Boha a viem aj koho prosiť mám a viem aj komu vďačiť.

Azda k jedným z najúžasnejších slov svedčiacich o tomto Božom dianí pri človeku, ktoré my musíme vnímať a prežívať hovoria slová 23 žalmu, ktoré si teraz spolu povieme tak, ako ich poznáme:

"Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku.
Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.
Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vedie ma pre svoje meno.
Keby som kráčal hoci temným údolím nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou.
Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.
Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi a hlavu mi pomazávaš olejom,
je preplnený kalich môj.
Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy."

V týchto slovách je ukrytá neskutočná hĺbka duchovného vzťahu s Bohom, keď človek- žalmista vyznáva zo srdca celú pravdu o svojom živote, ako vníma Božie konanie s ním. Hovorí o množstve Božieho požehnania, ktoré prijíma, o Božej starostlivosti. "Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza..." . „Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi." Božia moc a láska je taká veľká, že Boh sa dokáže pri Jeho verných vo vzťahu k protivníkom.

"Je preplnený kalich môj." Áno, ak by sme sa sťažovali na nedostatok, nerobili by sme dobre. Nech je ako je, predsa vo väčšine prípadov, predsa vo všeobecnosti v našom stave života môžeme hovoriť skôr o prebytku, ako o nedostatku. Skôr ako reptať, musíme vyznať:

"Požehnáva nás Boh...". Veríme, že nikomu z nás na stole chlieb nechýba, ani nič iné z telesných pokrmov, ani bez zaoblečenia nechodíme po cestách. V požehnaní Božom, o ktorom nechceme pochybovať, myslime však na pohostinnosť voči pocestným, myslime na štedrosť voči núdznym, myslime na obetavosť pre potreby tých oblastí spoločnosti či cirkvi, kde práve z obetavosti môžu iní žiť i pracovať. Tak to platí i o cirkvi. Vďaka všetkým, ktorí sú obetaví v službe i daroch!

Náš žalmu hovorí však aj o biedach života, ktoré môžu prísť, o temných údoliach, o nezdaroch, v ktorých však predsa cíti: "Ty si so mnou!.... Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú!" Žalmista nezakrýva, že sa v živote ocitol aj v zlých situáciách, ale tieto nie sú v rozpore s Božím vedením. Aj ťažkosti života, aj neúroda, aj čokoľvek iné, čo sa nám nepáči môže byť Božou školou, pokiaľ žijeme svoj život vo vzťahu s Pánom. „ Ty si so mnou.“ Pán je s nami. Ako keď izraelci putovali púšťou. Vo dne oblakový stĺp išiel pred nimi a v noci ohnivý stĺp. „Oblakový stĺp vo dne ani ohnivý stĺp v noci nevzdialil sa spred ľudu.“ To bolo Božie vedenie. Takto tomu veríme či máme veriť po celý život, veriť v Božie vedenie cestou do zasľúbenej zeme, do večnosti!

Čo však nemôžeme opomenúť ani pri poďakovaní za úrody a čo nám zaznieva i v žalme sú slová: „ Dušu mi občerstvuje...“ . Dá sa tento veršík viacerým spôsobom vysvetliť. Pre nás však, cítime to tak, pripomína to Božie duchovné občerstvenie, občerstvenie duše a zároveň aj to Božie požehnanie, tú dobrotu a milosť, ktorá nás sprevádza po všetky dni nášho života. Boh sa o nás stará nielen telesne, že dáva vzrast rastlinám, že zem vydáva úrodu, ale dáva nám aj všetko potrebné pre duchovný život, pre večnosť. A my nesmieme zabudnúť ani na toto Božie dobrodenie a možno následne predsa len pripomenúť, že „nielen samým chlebom je človek živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“

Chváľme Pána aj za duchovný pokrm v jeho slove, ktoré máme vždy pri sebe, chváľme aj za dary sviatosti Večere Pánovej, kde prijímame duchovný pokrm cez telesné dary, cez svojím spôsobom dary a plody zeme, veď i chlieb i víno takými sú. A hoci dnes nemáme Večeru Pánovu, práve v nej si človek môže uvedomiť tú vzácnu prepojenosť Božieho požehnania v oblasti duchovnej i telesnej.

Nuž teda bratia a sestry, v tomto stánku Božom, v dome Hospodinovom, otvorme srdcia i ústa k chvále Hospodinovej, v pokore a uvedomení si Božej milosti ďakujme Bohu za všetko, čo máme, už či je toho menej a či viac. Tešme sa z duchovných Božích darov a vydávajme my sami v svojom živote "ovocie hodné pokánia." Amen.

Modlitba:
Bože, Stvoriteľ náš, ktorý nám ustavične udeľuješ svoje dary, daj, aby sme si uvedomili, že sme závislí od Teba, aby sme Ti preto z úprimného srdca ďakovali za všetky Tvoje dary. Ďakujeme za dar života, za prácu a blížnych, za požehnanie na poliach, za všetko dobré a krásne vo svete, ktorý si pre nás stvoril. Nadovšetko Ti však ďakujeme za Tvoj najväčší dar, za Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý je Pánom života a radosťou našich duší. A prosíme Ťa, požehnaj a ochraňuj sejbu svojho svätého slova v našich srdciach, aby sme Ti v bohatom ovocí spravodlivosti prinášali v každom čase obeť našej vďaky. Učiň to pre Ježiša Krista, svojho Syna a nášho Pána, požehnaného na veky vekov. Amen. (Agenda ECAV)