Všetko, čo robíme, je iba kvapka v mori, ale keby sme to nerobili, tá kvapka by tam chýbala.

(Matka Tereza)

24.10. 2010, 21. nedeľa po Sv. Trojici

Z Tvojej lásky Pane drahý,
Chrámu sme prekročili prah,
Veď ráno sme sa prebudili,
A preto chválu máme na perách.
Zvelebujeme Tvoje meno sväté,
Za mnohé dary, žehnanie, dobrotu,
I za to slovo, čo znieť nám má,
K povzbudneniu, ku lepšiemu životu. Amen.

 38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub.  39 Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé,  40 a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť;  41 a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve.  42 Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba.

 43 Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.  44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia], a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia];  45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach; veď On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.  46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci?  47 A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštne robíte? Či nerobia to isté aj pohania?  48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský. (Mt 5,38-48)

Milé sestry a bratia!

Podstatu toho, o čo ide v prečítanom biblickom texte, ktorý nám zachytáva a predkladá Ježišovo slovo, aké je zameranie Ježišových napomenutí, ich cieľ, to by sme mohli nájsť v posledných dvoch veršíkoch(47-48). Tam nachádzame napísané: "A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštneho robíte. Či nerobia to isté aj pohania. Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský." Otázka, čo zvláštneho robíte, čo robíte navyše alebo ako žijete ináč v porovnaní s pohanmi, v našom prípade v porovnaní s neveriacimi, ľuďmi bez vzťahu k Bohu je v tomto ohľade práve tou zásadnou. Žijeme svoj štandard, ktorý nie je odlišný od väčšiny ľudí alebo robíme aj niečo zvláštne, niečo osobité? Pozdravovať bratov je síce slušnosť, ale nie je to nič navyše. Je to v zásade obyčajná vec, ktorú robia aj neveriaci, pokiaľ sú slušne vychovaní. Čo teda robíme zvláštne? Je čas nad tým popremýšľať, ale je čas zároveň si aj povedať, čo zvláštne by sme mohli robiť, teda akým konaním, akým životom môžeme byť iní, odlišní, akým spôsobom môžeme byť naozaj "svetlom sveta a soľou zeme". Je čas odpovedať si na otázku, či sa dá a ak sa dá, tak akým spôsobom sa priblížiť Ježisovým slovám: "Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský."

Obsah dnešnej kázne a ďalších slov si takto predstavme:
Ježiš volá k dokonalosti. Ako sa k nej priblížiť? Láskou!
- láskou, ktorou sa zlému protiviť nebudem
- ktorou, nepriateľov milujem
- ktorou, Boha zvelebujem.

Dokonalosť je Božou výsadou a predsa Pán Ježiš hovorí o potrebe dokonalosti v našom živote, o tom, že máme my byť dokonalí ako náš nebeský Otec. Iste sme v tejto otázke skeptickí, ale treba nám správne rozumieť, že Pán Ježiš nežiada nemožné. V pravoslávnej cirkvi učia, že keď Boh prišiel k človeku cestou z neba na zem, otvorila sa týmto aj cesta človeka k Bohu a to až tým spôsobom, že človek sa stáva božským. My v našej cirkvi nezachádzame tak ďaleko v podobných myšlienkach a vyznávame, že človek stále zostáva vždy človekom, hriešnym človekom, ale aj ospravedlneným hriešnym človekom. Predsa tento div Božej lásky vniesol nás do postavenia, v ktorom môžeme žiť božským spôsobom, novým spôsobom, Bohu blízkym spôsobom.

Pán Ježiš aj týmito slovami poukazuje nám na nutnosť snahy, ktorá musí v človeku byť, priblížiť sa Bohu životom, priblížiť sa Božím princípom. V týchto slovách je tiež vyjadrená Ježišova dôvera voči nám ľuďom. Pán Ježiš nám dôveruje, verí a chce, aby sme nasledovali Božiu dokonalosť. On nás k tomu mocou Ducha aj uspôsobuje. Pán Ježiš nám hovorí: "Však človeče snaž sa! Ja ti pomôžem. Verím Ti, že dokážeš zmeniť svoj život k lepšiemu, že budeš činiť niečo zvláštne, osobité, že nebudeš ako tí, ktorí ma odmietajú!" Nikdy nebudeme ako Boh, ale môžeme byť dobré Božie dietky, ktoré sa chcú podobať svojmu Otcovi, ktoré sa snažia žiť podľa obrazu, ktorý im On dal. Pán Ježiš nás volá k práci, aby sme pracovali na sebe! Ježiš nás teda pozýva k takejto dokonalosti, dôveruje nám a hovorí nám aj čo robiť.

A prvým usmernením je konanie v štýle: "Neprotivte sa zlému!" Zlo je všade vôkol nás. Náš klasický boj proti nemu je neúčinný. Odstrániť zlo, násilím, bojom sa nedá. Takýmto konaním sme len otrokmi zlého. Sme v pasci, ktorú nám diabol nastavil. Napriek tomu sme v presvedčení, že ak by sme sa zlu nestavali na odpor prevalcovalo by nás. Ak by sme na zlo nijako nereagovali, sme presvedčení, že to by tiež nebolo dobré. Preto nie je ľahké prijať tieto Ježišove slová a ani si ich úplne vysvetliť. Priam sa nám až zdá nemožné podľa nich žiť, alebo uplatňovať riadny život v spoločenstve ľudí.

Voľakedy platil právny systém na jednoduchom princípe: "Oko za oko, zub za zub." Ježiš poznal tieto slová zákona. Mali chrániť previnilcov, pred nezdravými požiadavkami obetí zločinu a škody. Takto to mali dané. Spravodlivosť, ale len po tú mieru, po ktorú to náleží a nič viac. "Oko za oko, zub za zub." Ježiš však prízvukuje: "Ale ja vám hovorím, neprotivte sa zlému!"" Staviame si pred seba obraz z proroka Izaiáša, kde sa píše: "Telo som nastavil tým, ktorí ma bili a líca tým, ktorí mi trhali bradu. Tvár som si neukryl pred potupou a slinou." Ak mi niekto ublížil, mám to nechať tak. Ak mi niekto urobil škodu, nemám to registrovať a žiadať náhradu. Ak som utrpel ujmu a bolesť, nemám chcieť bolestné. Kde je spravodlivosť? Neprotiviť sa zlému a nechať všetko tak? Nepotrestaní zlodeji, vrahovia, podvodníci. To je proti logike života, ktorý žijeme.

A predsa Pán Ježiš vedel, že Jeho nasledovníci musia zápasiť so zlom iným spôsobom, že ich život nemôže byť pod striktným zákonníckym systémom. Preto okrem napomenutia, "neprotivte sa zlému" dostávame na zreteľ aj iné zvláštne slová: "Kto ťa udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, od tomu daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba." Tu dáva Pán Ježiš konkrétny príklad ako reagovať na zlo. Skúsme tieto slová chápať, ako spôsob neprotivenia sa zlému, ako pozitívnu aktivitu, ako iný spôsob zápasu so zlom, s protivenstvami či nárokmi sveta proti nám. Možno netreba nastaviť druhé líce, ale len ukončiť zvadu, možno netreba darovať rúcho, ale pre pokoj sa vzdať niečoho iného, nejakej maličkosti, možno netreba ísť dve míle, ale len trochu doprevádzať človeka, možno netreba hneď požičať peniaze, ale len prejaviť záujem o človeka. To všetko v duchu lásky, v snahe získať človeka. To všetko preto, aby sme sa aj my priblížili dokonalosti, ku ktorej nás volá Pán Ježiš. Urobiť niečo viac, niečo iné, niečo zvláštne, čo sa zvyčajne nerobí, lebo to je Kristov princíp. Nie oko za oko, zub za zub. Nesmieme dopustiť, aby naše konanie bolo priamo ovplyvnené konaním protivníka voči nám. Pozor na odplatu. Držme sa vždy princípu lásky. A jeden teológ v tejto súvislosti povedal: "Snaž sa hľadieť nie na to, čo Tvoj nepriateľ robí, ale na to, čo ho trápi."

Tu už priamo prichádzame k druhému bodu, ktorý hovoril o láske k nepriateľom.

"Milujte svojich nepriateľov!" Práve tu je však kľúč k pochopeniu celej veci. Pán Ježiš žiada lásku k nepriateľom a to nielen ako cestu k dokonalosti, ale aj ako vnútorný spôsob reakcie na človeka, ktorý mi ublížil, ktorý mi spôsobil ujmu, ktorý nejakou cestou negatívne zasiahol môj život. Ide tu o spôsob reakcie na človeka, o ktorom viem, že ma nemá rád. Jedna vec je prekonať sa a nereagovať na zlo zlom, prekonať sa a nevrátiť úder, druhá vec je milovať nepriateľa. Nie vždy za reakciou v zmysle Ježišových slov sa musí ukrývať láska. Avšak len láska môže byť trvalým hnacím motorom, aby sa takýto štýl života stal mojim vlastným.

"Pán Boh dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď aj na spravodlivých aj na nespravodlivých...", riekol Pán Ježiš a my z Jeho slov máme pochopiť, že nepatrí nám slovo súdu, nepatrí nám právo zavrhnúť človeka. Je to na Bohu, ktorý svoju lásku prejavuje všetkým a je už len na človeku ako na túto lásku reaguje on sám. Preto podobne zároveň aj my sami by sme mali svoju lásku dávať všetkým, priateľom aj nepriateľom, blízkym i menej blízkym, hoci iste je to veľmi náročné, ale práve o to ide. Stále sme pri otázke, "čo zvláštneho robíte?""

Svedectvom duchovnej i morálnej vyspelosti môže byť práve láska k nepriateľom. Všetci máme v svojom kruhu žitia ľudí, ktorých by sme mohli nazvať "naši nepriatelia" , že sú to jednoducho ľudia, s ktorými nemám dobrý vzťah pre rôzne dôvody. Nemajú nás radi a povedzme si pravdu v zásade takýchto ľudí nemáme radi ani my. A Boh nám chce povedať, hľadaj si cestu, ako sa aj k týmto ľuďom priblížiť, nemôžeš ich zavrhnúť, odmietnuť, zatratiť, nenávidieť. Isteže sa nedajú prechovávať vrelé city k susedovi, ktorý mi robí naprotiveň, ale musím hľadať spôsob zmierenia a dokázať tomu človeku, že sme pred Bohom všetci rovní a že naše ľudské hádky, či spory nám len ničia život.

Apoštol Pavol píše: "Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé!" Zlo, nepriatelia, protivenstvá, to tu vždy bolo aj bude. Práve v takýchto oblastiach žitia sa však môžeme dokázať a priblížiť Bohu v láske, resp. aspoň snažiť sa napodobniť Božiu lásku k nám ľuďom, ktorá je nekonečná. Slávny rímsky filozof Seneca povedal: "Bez protivníka sa cnosť nerozvíja." A to nám môže pripomenúť, že naozaj práve v tomto ťažkom a zložitom zápase máme možnosť napredovať. Veď je ľahké milovať tých, ktorí nás milujú. Je ľahké pozdravovať našich bratov. Ale milujme nepriateľov, pozdravujme tých, ktorým nechceme prísť ani na meno. Vtedy urobíme niečo zvláštne. Takýmto spôsobom oslávime Pána Boha, nášho nebeského Otca. A to je predsa prvoradé. Oslavovať svojim životom Boha, zvelebovať Jeho spásne skutky na zemi.

Na záver si zhrňme základné myšlienky kázne: Ježiš volá k dokonalosti. Ako sa k nej priblížiť? Láskou, ktorou sa zlému protiviť nebudem – ktorou, nepriateľov milujem - ktorou, Boha zvelebujem.

Nech nás Pán sprevádza a posilňuje na ceste k dokonalosti. Amen.

Ďakujeme Pane za požehnanie daru slova, ktoré si nám predložil. Ty vieš, že je ešte toho veľa, v čom máme napredovať, v čom sa musíme zdokonaľovať. Ďakujeme Ti za Tvoj príklad, ako milovať nepriateľov, ako so zlom láskou bojovať. Prosíme Ťa o Tvoju pomoc a silu, aby sme aj my vedeli správnym spôsobom neprotiviť sa zlému, aby sme vedeli reagovať dobrom na problémy v našich vzťahoch, aby sme dokázali meniť veci k lepšiemu. Prosíme Ťa Pane, aby sme milovali nielen blížnych z kruhu rodiny, ale aj všetkých ľudí, aj tých, ktorí sú nám nesympatickí, ktorí nám škodia, ktorí nás nenávidia. Pomôž nám Pane, odovzdať sa Tvojmu pokoju a Tvojej spravodlivosti. Daj nám žiť tak, aby náš život bol zvelebovaním Tvojho mena, veď len potom môžeme svedčiť o Tebe pred ľuďmi. Vypočuj túto našu modlitbu. Amen.