To, čo považuješ za problém, je dar, ktorý máš vyriešiť.

(Ludwig Wittgenstein)

Detský biblický tábor CZ ECAV Badín 2014, Klenovec - ICHTYS

Fotogaléria Fotogaléria

Milý Táborofil,

možno ti už niekto niečo rozpovedal o tých udalostiach, ktoré sa diali v dňoch 13. až 18. júla 2014 v Klenovci a okolí, kde sa zišli deti, dorast a ich vedúci z CZ ECAV Badín na biblickom tábore. Veru, stálo to za to. Aj sa ťažko všetko opisuje, lebo čo sám nezažiješ na vlastnej koži, nepochopíš, ani keby ti to niekto stokrát rad radom opísal. Pán Boh dáva svojim mnohé požehnanie, veľa dôvodov na úsmev a my sme Mu za to vďační. Lebo tak bolo aj v Klenovci počas tých dní, keď sme boli spolu, keď sme sa učili v kostole o tom, čo videli prví kresťania za symbolom rybky – ICHTYS.

A mnoho sme spievali a mali sme veľa pekných výletov po jedinečných miestach toho kraja. A videli sme nádhernú klenovskú prírodu a samozrejme starali sa o nás úprimní Klenovčania.

Ubytovanie na starej fare malo svoje čaro a je to pre tábor ako ušité. Brat senior German s manželkou boli iste radi, že sme tam boli a všetko, čo mohli vyšli nám v ústrety. Vďaka!

A my sme im „ na oplátku“ v stredu večer aspoň pekne zaspievali zopár našich detských pesničiek. Viem, milý Táborofil, že budeš isto zvedavý a ideš si prezerať fotky, preto ti aspoň stručne opíšem hlavné akcie, aby si vedel, čo je na tých fotkách zachytené objektívom fotoaparátu.

Nuž teda!

Docestovali sme v nedeľu podvečer, ubytovali sme sa, najedli. A potom sme mali večerný program s pesničkami, krátkym zamyslením, modlitbami, hrami. Vysvetlením kategórií bobríkov a rozdelením anjelikov. Samozrejme na spánok sa ako už zvyčajne čakalo veeeľmi dlho a niektorým nepomohol ani animovaný biblický príbeh.

Pondelok. Rozcvička, raňajky, hygiena, pobožnosť v kostole. Začali sme riešiť biblickú olympiádu, ktorá mala svoje jedno kolo v každom z ďalších dní. Krásne batikované šatky, ktoré sme si urobili zdobili naše hrdielka a hlávky na našich cestách. Spoločné hry, obed a následne prvá cesta. Kde? Rimavské Brezovo, Kyjatice, Drienčany a späť. Jedinečné kostolíky, ktoré stojí za to vidieť. Pomaličky sa plazil večer s rôznymi aktivitami až kým sme nešli zasa raz akože spať.

Utorok. Päťboj, športový, pre bežcov, strelcov, silákov. Víťazi sa tešili odmenám. A všetci sa tešili aj z vyrobených keramických rybičiek. Poobede sme sa išli pozrieť na Klenovskú priehradu, ba lepšie povedané išli sme až popod priehradu. Nebola to sranda, ale zaujímavý zážitok byť v šachte pod tou obrovskou masou vody.

Popoludnie sa nieslo v znamení športovej olympiády, ktorá dala príležitosť nielen súťažiť, ale aj dostatočne sa vyblbnúť v rôznych netradičných disciplínach, ako napr. beh s vedrami na nohách. Nebyť jednej zranenej nohy, bolo by to úplne superné. Večer nás privítal v zborovej sieni brat senior a prečítal nám celú históriu klenovského zboru. O pol noci sme sa rozišli...nie, bolo to trochu ináč, ale bola sranda.

Streda. Najdlhší výlet. Cieľ – Ochtinská aragonitová a Gombasecká jaskyňa. Nasadli sme do našich 6 áut a pekne sme sa v kolóne presúvali za pastvou pre oči i srdce. Tieto jaskyne sú unikátne. Po návrate a rýchlej večeri nás už čakali v zborovom dome klenovskí cirkevníci, aby si mohli s nami zaspievať a potleskom odmeniť náš spev. Sme radi, že aj bez nejakého cvičenia sme zaspievali Bohu na slávu, ľuďom na radosť. Nie vždy to tak býva, ale tento raz to vyšlo.

Štvrtok. Učili sme sa, čo sa ukrýva pod štvrtým písmenom slova ICHTYS. Naozaj, je dobré, že sme dietky Božie, synovia a dcéry a to všetko preto, že Ježiš, Boží syn bol daný svetu, aby sme v Neho verili. A keďže sa nám výlety páčia, odskočili sme ešte aj do Veľkých Teriakoviec pozrieť expozíciu vo Vodnom mlyne. A zasa to bolo veľmi pekné, až sa človeku nechce veriť, že v tomto chudobnom kraji je toľko navštíveniahodných miest. Po návrate domov začalo balenie, ale nie pred cestou domov, ale cestou na stanovačku. Náš kamarát, na chate nad Klenovcom už netrpezlivo čakal na balík skupiny 30 ľudí, ktorí mu najbližšie hodiny budú okupovať jeho záhradu a domček. Ako to už na chate býva, večer pri táboráku trval kúsok dlhšie. No a ráno....

Piatok. Hoci sa nám nechcelo vstávať, vedeli sme, že treba, lebo tábor bez súťaže nazvanej orientačný beh nemôže byť. Ďážď nám kropil cestu a hlavy, ale víťazstvo sa zdalo tak blízko a preto nič nebolo prekážkou. Ani vyvrtnutý členok...Stratené sily sme doplnili gulášom a la domáci pán. Posledným sústom bolo hľadanie pokladu, veršíka, ktorý celkom na záver pobytu na stanovačke precvičil naše vedomosti z Biblie.

Po návrate zo stanovej noci nad Klenovcom sme cítili, že sa blíži niečo, čo skoro nikto nechcel...a keby aj áno, vlastne ani nie... zbaliť sa a ideme to uzavrieť, vyhodnotiť! To bol jeden z posledných pokynov vedúcich tábora. Kostol, ktorý bol po celý týždeň stánkom pokoja pre naše rozbehané nohy a mysle, sa stal aj na záver miestom, kde sme si uvedomili, že Ježiš je náš Spasiteľ a vďaka Bohu za to, že Ho máme. Vyhodnotili sme si prebiehajúce súťaže, bobríkov a s pesničkou Úsmev, ktorá bola našou táborovou hymnou sme sa rozlúčili.

Dúfam, že som na nič nezabudol...vlastne áno... všetko sa to mohlo uskutočniť len vďaka Božej milosti a tá sa prejavila aj v dobrých vedúcich, ktorými boli Janko, Paľko, Marián, Danka, Katka, Mirka a moja milá Lucka, im všetkým za pomoc a spoluprácu veľmi ďakujem.

A ešte jedno musím povedať...Klenovec je naše rodisko, bývajú tam naše mamy, krstné mamy...a samozrejme ako to býva, s veľkou láskou pre nás pripravovali počas tábora veľa dobrôt, ba dokonca zachraňovali aj nemocných...vďaka im!

No, tak to je asi všetko milý Táborofil, ak by si mal ešte nejaké otázky, ozvi sa.

Tvoj priateľ, R.D.

Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ!