Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.

(Albert Schweitzer)

Kvety jari mamičkám - 2018

Badínsku kultúrnu jar už tradične otvára podujatie Kvety jari mamičkám, ktoré organizuje náš zbor v spolupráci so ZŠ s MŠ v Badíne na pôde nášho zboru. Toto naše stretnutie obohacuje oslavu Dňa matiek a pozdvihuje v Pána Boha.

Aj tento rok sa v našom modernou ozvučovacou technikou nabitom kostole objavilo mnoho hudobných telies, teliesok a sútelies z našej obce i z iných miest.

Na úvod začala klavírnou skladbou Kristínka Dovalová, pokračovali deti z detskej besiedky so zborom Little Joyful Voices a sekundovala im trojica vokalistov z veľkých Joyful Voices s piesňami Naša dobrá mama a Chlebík celý. Program ďalej gradoval scénkou o stonožke, ktorá mala problém s počtom svojich nôh, čo vyčítala aj Pánu Bohu. Samozrejme v kostole sa nikdy nehrá scénka, ktorá by nemala v sebe poučenie. Ja som to pochopil tak, že takou nespokojnou stonožkou sme občas aj my ľudia, ktorí napriek tomu, že máme všetkého mnoho, viac ako stonôžky nôh, aj tak sme nespokojní s tým, čo máme. Zhrnutie celej scénky bolo počuť aj v pesničke Stonožka, ktorú sme odspievali nakoniec.

Program smeroval ďalej ku svojmu vrcholu, vypočuli sme si vážne skladby vo veselom podaní sestier Šolcových. Pri fujarovom predstavení Juraja Majerského som sa v mysli preniesol na podpoliansky salaš a všetkými zmyslami som vnímal tú zmes pocitov, ktoré vo mne vyvolá len zvuk fujary.

Vo svojom programe nám ďalej úsmev na tvári rozšírili deti zo ZŠ s MŠ v Badíne, ktorým velili pani učiteľka Hricová a Komorová.

Osvieženie v podobe prednesu poézie zarecitovalo chlapča od Bacuľákov. Báseň Daniela Heviera Veľké myšlienky malého človeka bolo to prvé, čo som gúglil, keď som prišiel domov. Som presvedčený, že túto báseň by nezarecitoval lepšie ani sám autor. Naozaj som už dávno nič také svieže, veselé a noblesne humorné nepočul.

Pri gitarovej skladbe mladej nádejnej hudobníčky od Hudecov som sa zasa v mysli prepol na študentské časy, keď sme radi počúvali niečo tvrdšie. Tóny piesne Nothing else matters vylietali z gitary mladej dievčinky ako motýle z klietky a sadali na moje uši a príjemne ich pohládzali.

Všetky jednotlivé vystúpenia boli popretkávané slovom Vierky Kadlecovej, našej pani dozorkyne, ktorá ako zlatou nitkou hodváb zošívala jednotlivé čísla svojimi vstupmi.

Program vyvrcholil vystúpením zboru študentov z Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici, ktorý umelecky vedie Peter Bibza. Toto meno má v tomto biznise svoj cveng a bolo to vidieť a hlavne počuť na kvalite spevu týchto mladých ľudí. Keď začali spievať, bolo počuť len padanie sánok divákov a spev sopránov ,altov, basov i tenorov v takej harmónií, akú počuť azda iba v spevokoloch Hron a zbore Viliama Figuša Bystrého. Spoločným menovateľom týchto zborov nie je nikto iný ako Peter Bibza. Gymnazisti zaspievali aj jednu pieseň od nášho pána farára Vtáča vo veľmi kvalitnom spracovaní. Na viac piesní od pána farára už nevyšlo, autorské tantiémy má drahšie už len George Michael :-)

Ako každý rok tak aj tento rok každá mamka dostala ako darček kvietok a malé ručne vyrábané zrkadielko do kabelky.

Čo sa dialo po programe, je známe už z minulých rokov, preto uvediem len kľúčové slová: zborový dom, chlebíčky, pohostenie, káva, kofola, posedenie….

Tohoročný ročník Kvetov jari sa podaril veľmi obstojne. Ďakujem Pánu Bohu za mamy, keby nebolo ich, nebolo by nič, ani Kvety jari. Tak nech nám ich Pán Boh chráni :-)

Ján Petrovič