Nemá zásluhy ten, kto nemá šťastia.

(Jonáš Záborský)

Návšteva radvanskej mládeže 9.1.2010

Tak ako v januári roku 2009, tak aj v tomto roku 2010 sme do nášho zboru pozvali mládežníkov z cirkevného zboru v Radvani. S touto skupinou mládežníkov sme sa už párkrát v minulosti stretli a znova sme túžili po spoločenstve a chceli sme s nimi chváliť a zvelebovať Pána Boha. Je to veľmi povzbudzujúce vo viere, keď vidíme, že existuje mnoho ďalších mladých ľudí, ktorí vedia čo je v živote dôležité a vedia, akou cestou sa majú uberať a tou cestou je nikto iný ako Ježiš Kristus. Ale teraz už k spomínanému stretnutiu.

Stretnutie bolo naplánované na 18:00, ale my sme sa zišli už o pol piatej, aby sme pripravili maličké pohostenie pre našu návštevu. Veľmi ma potešila skutočnosť, že moji kolegovia mládežníci, si prípravu jedla a pitia nezobrali na ľahkú váhu a doniesli vynikajúce koláče, za čo im nesmierne ďakujeme. Po príprave stolov, jedla a nejakej čajovej vodičky sme už netrpezlivo čakali na príchod našich hostí. Musím priznať za všetkých, že sme mali trochu strach a obavy, aby naši bratia a sestry boli so všetkým spokojní, tento strach bol zbytočný, pretože na mieste, kde sa stretnú ľudia ktorí idú chváliť a zvelebovať Božie meno je vždy dobre a starosť o tie telesné veci je vlastne zbytočná.

Radvančania prišli na chlp presne o 18:05 a hneď sme ich išli privítať a usadiť v našej zborovej miestnosti. Program sme ako vždy začali piesňami, na gitare pre zmenu nehral náš pán farár, ale brat Martin z Radvane, ktorý je tiež vynikajúci hudobník. Po zaspievaní sme sa spoločne modlili za mnoho vecí, napr. za spoločenstvá , za pevnú vieru, ale sme aj Pánu Bohu ďakovali za možnosť stretnúť sa. Po modlitbách sme si dali jednu či dve pesničky a potom už nasledoval príhovor nášho brata farára, ktorý nám pripomenul, že Pána Boha nemáme brať len ako neviditeľnú silu, ktorá pôsobí okolo nás, ale máme ho prijať do nášho života ako Spasiteľa a Záchrancu od hriechu. Tiež sme počuli, že nestačí, len povedať si, že verím, ale musíme dať všetkým ľuďom najavo, kto sme a v čo veríme. Pán farár tiež poukázal na obrovskú mieru ľahostajnosti v cirkvi, s ktorou musíme bojovať, ale najskôr musíme začať od seba a uvedomiť si, čo je v živote človeka podstatné. Po týchto veľmi silných slovách, sme sa pustili do diskusie, v ktorej sme hovorili o tom akoby sa mal kresťan správať v spoločnosti a ako najvhodnejšie robiť misiu medzi ľuďmi, ktorý majú od nášho Pána Boha veľmi ďaleko. Po týchto povzbudeniach a radách, ktoré sme si navzájom odovzdali, sme si znova zaspievali a potom sa nasýtili pripraveným občerstvením. Nakoniec nasledovala vynikajúca hra, ktorú pripravili Radvančania. Pri ktorej sme si nielen presvedčili znalosti z Biblie, ale aj našu fyzickú zdatnosť.

Ani sme nevedeli ako a už bolo deväť hodín. Škoda, že vždy musí platiť pravidlo , že tam kde je dobre, veľmi rýchlo ubieha čas. A tak sme sa pomaly museli s našimi bratmi a sestrami rozlúčiť. Do budúcna sme sa dohodli na spoločnom stretnutí v Radvani, na ktoré sa už teraz tešíme. Nakoniec by som chcel poďakovať Pánu Bohu za to, že sme sa zas mohli stretnúť v spoločenstve s ľuďmi, s ktorými sme Ho mohli chváliť, zvelebovať a vyvyšovať nad všetko Jeho mohutný majestát. Vďaka Ti Bože za to... Amen.

Pripravil: Paľo Petrovič