Jediné, čo bude dôležité, keď odídeme, budú stopy lásky, ktoré sme zanechali.

(Albert Schweitzer)

Praha 2009



1. DEŇ - 12.7.2009 - nedeľa

Nedeľa-12.7.2009, 13:30 – to bol čas nášho stretnutia na vlakovej stanici v Banskej Bystrici. Prišli všetci, nik nemeškal. Batohy na chrbtoch, spacáky, niektorí si pribalili aj vankúše, aby sa im lepšie driemalo vo vlaku. To však ešte netušili, že nás čaká prestupovanie v Žiline na rýchlik do Prahy. Ale ako to už na Slovensku býva, náš vlak do Žiliny meškal a tak vo Vrútkach bolo nečakaný prestup na vlak smerom do Bratislavy. Potom však nastala vytúžená chvíľa a my sme už sedeli vo vlaku smer Praha. Usadili sme sa na svoje miesta (ani sme sa veľmi nehádali) a začali sme vybaľovať to, čo nám naši blízki nachystali, koláčiky, rezne, nechýbala ani kávička v jedálenskom vozni. Cesta ubiehala rýchlo, poniektorí si ju krátili krížovkami, iní zase vysedávali na kávičke. Ani sme sa nenazdali a už nás vítala metropola Českej republiky – stovežatá Praha, teda presnejšie Hlavní nádraží, kúpili sme lístky na metro a presunuli sme sa do nášho dočasného domova v časti zvanej Kobylisy. Nasledovalo rozdelenie izieb, vybaľovanie, dojedanie rezňov a potom nás čakalo prvé večerné stíšenie pri modlitbe a piesňach, súčasťou boli aj pokyny ako sa máme správať a čo robiť, ak by sme sa náhodou stratili a tak sme vyfasovali malú príručku Badínčana ako sa (ne)stratiť vo veľkomeste. Unavení z cesty sme zaliezli do svojich spacákov a zaželali sme si dobrú noc.   (pripravila JM)

2. DEŇ - 13.7.2009 - pondelok
Prvé pražské ráno malo samozrejme špeciálnu atmosféru. Zobudili sme sa naspatí primerane možnostiam, ale slniečko sa usmievalo, tak bolo fajn. Niekto urobil nákup v nedaľekom supermarkete a tak sme mali plný stôl jedla, na raňajky aj na deň. Nasýtení telesne, pripravení na celodenný pochod mestom zišli sme sa v zborovej sieni, aby sme počuli Božie slovo, zaspievali pesničky, vypočuli si dôležité inštrukcie a tešili sa na to, čo nás čaká. Napríklad aj na obhliadku Orloja na Staromestkom námestí. To bola jedna z prvých mimoriadnych pražských zastávok, ktorá samozrejme musela byť. Veď prísť do Prahy a minúť orloj, by bolo ako... no veď chápete. je to naozaj zaujímavá hodinová veža. Kostlivec, zvonček, „Prechádzka apoštolov˝, hodinový stroj, ktorý nám ukazuje figúrky drevených apoštolov a iné hýbajúce sa postavičky.

Naša cesta smerovala k rieke Vltava ku Karlovmu mostu, kde nás upútalo 30 stĺpov tvoriacich sôch svätcov, ktorí boli vymodelovaní z pieskovca, ostatní z mramoru a bronzu. Na moste ľudí zaujali maliari, kde sme naše tváre mohli kúpiť aj na papieri, avšak nie za nie veľmi priateľnú našu slovenskú menu. Prechádzku mostom spríjemňovali aj hudobníci predvádzajúci svoje umenie.

Ďalej sme kráčali cestou k Lorete, pozrieť jej vnútro, ale vypočuť si aj zvončeky. Sklamaní sme boli zo zamknutej brány pre zle odhadnuté náštevné dni. Pred prehliadkou Pražského hradu sme sa posilnili výdatným obedom -rožkom so salámou na jednej z malých pražských uličiek, ktorý nám chutil ešte lepšie, lebo sme si ho museli pripraviť sami. Nesmierne príjemný zážitok nám pripravil vstup cez Matejovu bránu Pražského hradu so stále šarmantnou strážou, s ktorými sme si neodpustili zopár fotografií so smiešnymi gestami. Počkali sme si aj na výmenu stráží, ktorá sa koná každú hodinu a snažili sme sa vžiť do pocitov vojačika, ktorý tam musí stáť ako socha, všetci sa na neho usmievajú, robia si fotky a čumia. Niekto by to nezvládol. Podobne ako ten náš vojak-strážnik, ktorý si evidentne vydýchol, keď prišiel čas výmeny. Na nádvorí hradu neunikne pozornosti baroková fontána so sochou sv. Juraja. Úžasná je katedrála sv. Víta, kto v nej bol vie, o čom píšem. V rámci prehliadky sme si pozreli múzeum, nakukli sme do domčekov v Zlatej uličke a skončili sme dolu- v mučiareni Daliborka. Unavení a plní zážitkov sme sa vracali do našej ubytovni, kde sme sa posilnili večerou a krátkym oddychom, lebo ešte nás veľmi lákalo byť na pražskom moste aj v noci. A veruže, išli sme a stálo to zato. Prvý celý deň v Prahe sa skončil a my sme padli nielen do postelí, ale aj do sníčkov.    (pripravila Katrína Gutmannová)

3. DEŇ - 14.7.2009 - utorok
Druhé pražské ráno nebolo pre nás ľahké. Po nočnej prehliadke Karlovho mosta sa nie všetkým chcelo vstávať, ale keďže sme do Prahy prišli s vedomím čo najviac uvidieť a zažiť, tak v priebehu pár minút boli všetci nachystaní na stretnutie s miestnym pánom farárom Miroslavom Erdingerom, ktorý nám porozprával o ich zbore, o ich aktivitách a ako to tam u nich všetko funguje. Po zaujímavom výklade sme sa vydali na druhý koniec Prahy, kde sme mali dohovorené stretnutie s pánom MUDr. Jánom Leštákom, rodákom z Badína. Ukázal nám svoju očnú kliniku a pozval nás na veľmi zaujímavý obed do čínskej reštaurácie.



Posilnení obedom sme sa vydali na naše ďalšie putovanie po európskej metropole - náš cieľ bol opäť Pražský hrad, kde sme v prvý deň nestihli navštíviť všetky expozície. Cestou sme natrafili na zaujímavú výstavku dravých vtákov a ocitli sme sa v tesnej blízkosti týchto velikánov. Hneď potom sme navštívili obrazáreň Pražského hradu, v ktorej sme videli nádherné obrazy starých majstrov.








Unavení z neustáleho chodenia a z tepla sme sa tešili, že konečne skončíme na ubytovni, ale na Malostranskom námestí čakalo na nás prvé prekvapenie tohto dňa - pán Štefan Ryba, ktorý pochádza z neďalekej Veľkej Lúky, vymyslel pre nás (hlavne pre tých menších) zaujímavú hru, pri ktorej sme pomocou GPS zariadenia hľadali poklad. Dostali sme indície a turistické GPS, ktoré nás doviedlo do Jeleního příkopu za Pražským hradom. Samo a Dalibor boli úspešní hľadači pokladu a aj napriek únave utekali do kopca za pokladom. Určite si pomyslíte, že toľko aktivít by na jeden deň aj stačilo, ale opak je pravdou. Podvečer sme si prenajali šľapacie bicykle a brázdili sme vody Vltavy, do ktorej slnko opieralo svoje večerné lúče. A ako sa hovorí do tretice všetko dobré, tak na nábreží Vltavy, v blízkosti Tančícího domu, na nás číhalo ďalšie prekvapenie - nik však nevedel čo to je – veľký kus papiera, fixy, zápalky, vosk, potom to začalo horieť a stúpať do vzduchu. Boli to dva thajské balóny, ktoré boli zavŕšením stretnutia s pánom Štefanom Rybom.   (pripravila Anka Kozáriková)

4. DEŇ - 15.7.2009 - streda
Prebudili sme sa do zamračeného rána. Len sa nám parilo z rannej kávy, keď začali kvapkať prvé kvapky dažďa. Nikomu to však ani veľmi neprekážalo...

Po raňajkách sme sa, ako náleží, zišli v spoločenskej miestnosti na ranné stretnutie pri Slove a piesňach. Čuduj sa svete, piesne nám išli celkom dobre – brumkanie bolo hlasnejšie!!! Podobných zázrakov nám Pán Boh vykonal mnoho.

Keďže stále neprestávalo pršať, rozhodli sme sa tento nečas stráviť v Národnom Múzeu, kde sú asi všetky možné expozície od výmyslu sveta. Múzeum je na Václavskom námestí, preto sme sa predtým pokochali jeho impozantnosťou a vyfotili sa pri soche Václava. Začali sme v prírodovednej časti pri kameňoch a kamienkoch rôznej veľkosti, farby a tvaru z rôznych kútov sveta. Nasledovalo paleontologické oddelenie so skamenelinami a inými starými vykopávkami. Najviac nás asi zaujala zoologická a botanická expozícia s preparovanými zvieratkami a rastlinami z celej Republiky, ale aj z iných krajín. Do oka mi padol najmä monumentálny mamut, ktorý bol taký vysoký, že jeho zadné nohy boli vyššie ako ja. Nakoniec sme prešli historickou expozíciou, kde sme názorne mohli vidieť historický vývoj osídlenia Čiech a Moravy. Tu si prišla na chuť najmä sestra Anička.

Po vyčerpávajúcej prehliadke sme sa usadili v akomsi parku, kde sme niečo „schrumli“, doplnili tekutiny, odfúkli a pokračovali ďalej na Petřín.

Na Petřín sme sa dostali známou lanovkou (však kto by už len chodil pešo, nie?). Najprv sme prešli cez také zrkadlové bludisko, kde by sme akože mali aj zablúdiť. Lenže bolo to celkom jednoduché a náš orientačný zmysel nás doviedol až do zrkadlovej miestnosti s krivými zrkadlami, kde sme sa videli tak trochu zdeformovaní až nám z toho tiekli slzy. Bola to celkom sranda za tie prachy ?. Na Petříne je vyhliadka v podobe akejsi malej napodobeniny Eiffelovej veže v Paríži. No malej... Na vrchole veže sa mi krútila hlava, žáludok som nemal celkom istý, pri jemných výkyvoch veže, ale nedal som to na sebe poznať... Videli sme celú Prahu v plnej kráse. A potom šup dolu do „bufáču“ na nanuk.

Po tomto všetkom ešte sme siahli na dno síl a vydali sa pozrieť si legendárnu Betlehemskú kaplnku, kde kázal „v Kostnických plameňoch roku Pána 1415 zahynuvší reformátor a Boží mučeník Majster Ján Hus“ (akú zložitú vetu som zo seba vypotil). „Dom môj bude sa menovať domom modlitby!!!!“, mal som sto chutí zakričať si z plného hrdla, keď sme sa dozvedeli, že v kaplnke sa konávajú promócie a iné záležitosti a preto Kaplnka nie je sprístupnená.

Znechutení sme sa vrátili do „domu u Jákoba“, nášho pražského domova a pochutili si na vynikajúcom jedle - kuracie prsia po Klenovsky, ktoré nám pripravil náš Slova Božieho kazateľ. Bolo to delikátne a myslím, že sa to dalo lepšie stráviť, ako niekedy vážne pánove farárove slová.

Posledný večer sme „prehýrili“ v nočnom Starom Meste. Podrobnosti v rámci udržania istého morálneho statusu tejto stránky nebudem komentovať.   (pripravil J.Petrovič)

5. DEŇ - 16.7.2009 - štvrtok