Každý má svoje veci poručiť Bohu a čo Boh dá, to radostne upotrebiť a veci budúce Bohu do správy srdečne poručiť.

(Martin Luther)

Duchovné slovo - 12.1.2014

Archív RTVS - STV2

Vážení televízni diváci, bratia a sestry, priatelia v Kristu Ježiši, našom Pánovi!

Ako vnímame možnosť voľby, príležitosť výberu a rozhodnutia, pre niečo či pre niekoho? Verím, že pozitívne! Je to jedno z privilégií, ktoré nám dáva slobodná spoločnosť a vôbec jedným zo znakov slobody človeka od Boha darovanej je skutočnosť, že sa môžeme rozhodnúť a vybrať si. Či už sa jedná o životné smerovanie, filozofické či náboženské myšlienky, ktoré budeme obdivovať a preferovať, či už ide o komunitu, v ktorej chceme pôsobiť. Je to hlavne o nás ako sa rozhodneme.

A to platí aj teraz na začiatku nového roka 2014. Aký prístup k životu chceme aplikovať na našu každodennosť? Tých ciest či spôsobov je veľa, ale ja by som to tak trochu zjednodušil a poviem, že buď sa rozhodneme sa pre život v strachu, neistote, váhaní, pasivite či negativizme alebo... sa rozhodneme resp. zotrváme v spoľahnutí na Pána Boha a v tom aj radosti, optimizmu, nasledovaní hodnôt, ktoré stoja za to, pre život s víziou, život v aktivite.

Je to o nás. Hoci, za každým jedným rozhodnutím či výberom treba vidieť vplyv výchovy, rodiny, učiteľov, kňazov, cirkvi, celej spoločnosti a samozrejme i istých mentálnych a duchovných parametrov osobnosti.

Dnešná nedeľa, 1. po Zjavení nás vedie k Jordánu, k udalosti, keď sa stretli Ján Krstiteľ a náš Pán Ježiš Kristus. Dôvod stretnutia bol Ježišov krst. Pán Ježiš prišiel, aby sa dal Jánovi pokrstiť, postavil sa do radu kajúcnikov. Bola to zvláštna situácia. Ježišovým rozhodnutím a teda Božím rozhodnutím bolo, aby Ho Ján pokrstil. Jánovi to však bolo najprv neprijateľné a odporoval slovami: „ Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe a Ty prichádzaš ku mne?“

Ján bol postavený pred vážne rozhodnutie. Urobím to, neurobím to? Zdalo sa mu to nespravodlivé, nesprávne, úplne naopak. Pokora a poznanie osobnosti Pána Ježiša ho viedlo k myšlienkam o tom, že to nie je správne. Lenže Ježiš mu riekol: „ Nechaj to teraz, lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť!“

Toto stretnutie a jeho výsledok nás učí, že vrcholným kritériom našich rozhodnutí má byť Božie - Kristovo slovo. Plnosťou pokory je poslušnosť Božiemu slovu. Nechcime meniť vždy za každú cenu všetko, čo sa nám nezdá podľa nás a nášho pohľadu, verme Božiemu slovu a ak treba. Verme i tomu, že, čo Boh zariadil a pripravil v rámci princípov života, že tak, to má byťa tak to je správne. Nepochybujme o tom, ak hovoríme o krste, že je správne krstiť deti, že pri krste koná Boh a ide o naplnenie Božej spravodlivosti. Ďakujme Bohu za rodičov, ktorí sa takto rozhodujú.

Bratia a sestry, Ján Ježiša pokrstil. Podvolil sa Božiemu slovu a spravodlivosti. Dokázal sa ako ten, kto žil pre Boha, kto žil podľa Jeho slova, pre ktorého sloboda vybrať si nebola o tom, urobiť si po svojom, ale potešiť Pán Boha. Snažme sa teda žiť a rozhodovať a vyberať ako ľudia, ktorí sú dobre vychovaní, ktorí si vážia rodinu i svoju cirkev, ľudí, a tiež ako tí, ktorí sú múdri a duchovne založení a pre ktorých je Božie slovo je záväzok a pravda. Amen.

Roman Dovala
Text Mt 3, 14-15