Rozhor sa ohňom nadšenia a ľudia z celého sveta sa prídu pozerť na teba, ako horíš.

(John Wesley)

Stretnutie detí a dorastu - korčuľovanie na jazere

Pán Boh je Stvoriteľ a svet vymyslel naozaj jedinečne. Pán Boh vymyslel ľad a potom nejaký človek s Božím darom múdrosti vymyslel korčule. Prečo toto píšem?

V piatok sme mali netradičné stretnutie dorastu. Na stránke zverejnený odkaz hlásal, že sa zídeme o hodinu skôr ako inokedy a teda už o pol tretej a potom pôjdeme na korčule. O tom čase už naozaj všetci, ktorí mohli a chceli boli v zborovej sieni s taškami a vakmi. Ako sa patrí na dobrých mladých kresťanov, s radosťou sme si zaspievali naše obľúbené piesne, pomodlili sme sa za ochranu a potom sme sa už nasáčkovali do pripravených troch autíčiek a išli sme na rybník pod Badínom. Rybník je krásne zamrznutý a vie o tom málo ľudí a ešte menej ľudí verí, že je to bezpečné. My aj vieme, aj veríme. Pri rybníku sme rýchlo natiahli korčule na nohy a hybáj na ľad... bum na zadok. No, aj pádov bolo dosť, hlavne u tých milých osôbok, ktoré chceli jazdiť rýchlejšie ako stíhali korčule. Keď už sme boli unavení z bezcieľneho krúženia chodníčkami, prišli na rad súťaže. Kto bude rýchlejšie v cieli? Kto zvíťazí v štafete? Pretekali sme každý s každým, všetci proti všetkým, skupiny proti skupine a bola celkom sranda, hoci víťaza vám nepoviem. Pravdepodobne to bol brat farár Roman. Ale figu. Dievčatá boli rýchlejšie. Keď už večerné mraky sadali na rybník, vedeli sme, že je čas ísť domov. Mali sme dosť, aj nohy boleli. Chvala Bohu sme došli na breh všetci bez úrazu, akurát Martinkova korčuľa skončila svoju púť a rozpadla sa, ale už mala svoje roky a Martin sa aspoň môže tešiť na korčule nové! Ináč môžeme naše spoločné zimné ľadové stretnutie hodnotiť veľmi pozitívne. Veršíkom sa to dá vyjadriť aj takto: „ pekné chvíle na ľade, vo výbornej nálade, kresťania, milí mladí, šport aj telo, i ducha často pohladí“.

Za pomoc ďakujeme maminkám detí, ktoré poslúžili autom na dovoz i odvoz, ale aj dozorom.

Správu pripravil: R.D.