Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

(Pablo Picasso)

Rozprávanie o misii v Južnom Sudáne - 15.6.2013

Fotogaléria

Boli ste niekedy v Afrike? Ja som tam síce bola, ale len na severe aj to len rekreačne. Niekoľko domorodcov ponúkalo za mňa ťavy. Už si nepamätám na koľko tiav ma ohodnotili, ale v Južnom Sudáne má počestná žena hodnotu 400 kráv. V Južnom Sudáne dostane rodina za dievča kravy. Paradoxne sa priamou úmerou počet kráv za ženu znižuje v závislosti od jej vzdelania. Čím vyššie vzdelanie, tým menej kráv. Vo väčšine prípadov sa na viac ako jednu ženu obyčajný smrteľník nezmôže. Tí bohatší ich majú viac. Aj napriek tomu, že muž dá za dievča/ženu 400 kráv, ženy si v Sudáne nevážia. Kým muži sedia pod stromom a diskutujú, ženy sa starajú o všetko ostatné.

O tomto a o všeličom inom, čo na misii v Južnom Sudáne zažil, nám prišiel v sobotu 15. júna 2013 porozprávať študent 4. ročníka teológie na Seminári F. Xaverského Ján Kysel. Rozprávanie bolo zaujímavé. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí o živote ľudí v Južnom Sudáne. V rebríčku najbohatších krajín sveta by ste Južný Sudán ani nenašli. Možno niekde na úplnom konci zoznamu. Žijú v chudobe a Európanov považujú za bohatých a šťastných. To, čo sú u nás pečené kuriatka, v Sudáne sú pečené poľné krysy. Poľné krysy sú vraj čistotnejšie a chutnejšie ako tie naše - z kanálu. Namiesto čipsov dobre poslúžia pečené chrobáčiky. Vraj chrumkajú rovnako. Delikatesou je zajačik. Najskôr si ho ale musíte chytiť. Slony a levy v Sudáne nežijú. Je im tam príliš teplo. V Níle môžete natrafiť na krokodíla, ktorému sa ale skôr zbiehajú slinky na vás. Ak spravíte tú chybu, že do Nílu vstúpite, môže sa z vás stať večera pre krokodíliu rodinku. A ak budete mať to šťastie, že vás krokodíl nebude mať v zuboch, tak možno vyviaznete len s podkožnými parazitmi, ktoré tiež žijú v Níle. Životné podmienky, ktoré sa len ťažko dajú predstaviť a o ktorých sa ťažko čo i len počúva a nie to ešte žije. Sudán je pod hranicou chudoby. Čo majú, majú len vďaka sponzorom a misii.

Ján Kysel sa venoval práci s mládežou. Učil ich pracovať s počítačmi a venoval sa im aj vo voľnom čase. Je ťažké zvestovať Slovo Božie a rozprávať o Ježišovi, keď domorodé obyvateľstvo vás považuje za bohatého, lebo máte jedlo, hoci je to len fazuľa s ryžou a čokoláda. Ale máte to. Oni to nemajú. Niektorí ani nevedia, čo to čokoláda je. V živote ju nejedli.

Je smutné vedieť, že sú časti sveta, kde Slovo Božie nepoznajú. Nepoznajú ho, lebo ho nemôžu čítať, lebo čítať nevedia. Pretože sa to nemajú kde naučiť, lebo vzdelanie je za peniaze a to je to, čo nemjú.

Vážme si to, čo máme a buďme Pánu Bohu za to vďační. Nesťažujme sa na ťažký život. Sú krajiny, kde je život ešte oveľa ťažší.

Pripravila: Daniela Kozová