V sobotu sa konalo referendum. Pre mňa to bola smiešna politická a zároveň aj populistická hra jednej nezrelej strany. Priznám sa, že som sa do tejto hry nedal zatiahnuť, a to nieže by som súhlasil s vecami, ktoré v štáte fungujú určite nesprávnym spôsobom. Jednoducho, človek niekedy cíti a je vnútorne naladený spôsobom - tam nejdem, toto musím ignorovať. Aj neúčasť je názor, podobne ako to platí pri voľbách. Je však takýto postoj kresťanský? Mám ako kresťan žiť indiferentne k veciam verejným? Samozrejme nie, ale Boh, a to tak verím, že ani nechce, aby sme sa dali manipulovať a aby sme boli bábkami v rukách niekoho, kto si to nezaslúži. Hoci aj vrchnosť je od Boha, predsa sú vyššie zákony a princípy, ktorými sa máme riadiť a ktoré treba poslúchať.

Žalm 68, verš 20 obsahuje krásne slová, ktoré nás môžu potešiť a posilniť, vo vzťahu k dianiu vo svete, vo vzťahu k mnohým otázkam života, ktoré sú oveľa závažnejšie ako tie populistické z referenda. Žalmista hovorí: „ Nech je deň po deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása.“ Nenesú nás tí, ktorí si myslia, že sú najdôležitejší na svete, nenesú a nepomáhajú nám tí, ktorí sa tvária, že bez nich by sme zhynuli. Nesie nás Boh, Stvoriteľ, Vykupiteľ a Posvätiteľ! Boh, ktorý je našou spásou a ktorý chce, aby sme žili vierou Jemu na česť a chválu, aby sme žili vierou i láskou k Nemu i blížnym! Nie je tragédiou, že referendum nevyšlo. Tragédiou je, že oveľa menšie percento slovenských obyvateľov celkom reálne nevie, kto nás nesie a komu treba ďakovať a ku komu sa naozaj utiekať, aby náš život stál za viac.