Kamkoľvek prišiel apoštol Pavel, tam vznikla duchovná revolúcia. Kamkoľvek prídem ja, tam podávajú čaj.

(Charles H.Spurgeon)

Zlatá konfirmácia 14.10.2012

V nedeľu 14. októbra 2012 boli na službách Božích v chráme Božom v Badíne dosť často spomínané čísla 146 a 50. Prečo? Na službách Božích sme si pripomínali 146. výročie posvätenia chrámu. K číslu 50 sa v súvislosti s rokmi viaže aj slovko zlatý. 50 rokov od uzavretia manželstva je zlatá svadba, 50 rokov od potvrdenia krstnej zmluvy je zlatá konfirmácia. V tento deň si niekoľko zlatých konfirmandov pripomenulo svoj konfirmačný deň, keď pristúpili k večeri Pánovej po prvýkrát. 146 a 50 rokov. Je to veľa? Je to málo? 146 rokov pre človeka je veľa. 50 rokov v živote človeka tiež nie je málo. Veľa sa dá toho za tento časový úsek stihnúť. Ale veľa sa dá toho aj zmeškať. Nepremeškajme čas Božej milosti, ktorý stále trvá. Milosť Božia, Božia starostlivosť o svoj ľud, utvrdenie o Božom vedení, to všetko bolo aj témou kázne brata farára. Za základ kázne poslúžili slová z Písma podľa Izaiáša z 43. kapitoly: "Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom. Môj si ty!"

Súčasťou slávnostných služieb Božích bolo aj vystúpenie mládeže s piesňami Privítajme Pána, Budeme slúžiť, Otvor mi oči Duch svätý, Hosana. Po spovedi a Večeri Pánovej sa slávnostné služby Božie ukončili piesňou ES č. 263 Hrad prepevný.

Príhovor zborovej dozorkyne RNDr. Viery Kadlecovej

vítam Vás v túto, pre nás slávnostnú nedeľu, v chráme, ktorý bol postavený našimi predkami a pred 146 rokmi, v pamätnú októbrovú nedeľu posvätený.

V ľudskom živote je to veľmi veľa rokov. Aj vy, dnes už zlatí konfirmandi ste pred 50.rokmi prišli do tohto krásneho kostola, aby ste potvrdili svoju vieru.

Premietnite si, čo ste od vtedy zažili.

Hádam sa to dá pripodobniť k jednému mužovi, ktorý mal zvláštny sen.

Prisnilo sa mu, že sa prechádza po brehu mora s Bohom. Na nebi sa pohybovali obrazy z jeho života. Pri každom obrázku si všimol dva páry stôp v piesku.

Keď sa pred ním objavila posledná scéna, pozrel za seba a všimol si, že často boli v piesku len jedny stopy. Tak isto si všimol, že druhé stopy chýbali v tých najťažších a najsmutnejších chvíľach jeho života. To ho znepokojilo, a tak sa obrátil na Boha s otázkou: „Bože, povedal si, že ma budeš sprevádzať celý život a nikdy ma neopustíš, ale všimol som si pri tých najťažších okamihoch môjho života len jedny stopy. Nechápem, prečo si ma opustil vtedy, keď som Ťa najviac potreboval?“

Boh mu odpovedal: „Moje drahé dieťa, milujem ťa a nikdy ťa neopustím. Vtedy, keď si trpel a prežíval najväčšiu bolesť a v piesku ostali len jedny stopy, to bol čas, keď som ťa niesol na vlastných rukách“.

Je to pravda. Vždy verme tomu, kto kráča s nami, pomáha nám a neraz nesie na rukách.

Príhovor sestry Vierky Hudecovej

Vzácna je svätá chrámu tíš,
tam svojho Pána uvidíš,
svoj hlad ukojíš duchovnou mannou,
znova sa stretneš so svojím Pánom.

Milí zlatí konfirmandi !

Pripadla mi dnes milá povinnosť prohovoriť sa k vám v túto slávnostnú chvíľu, kedy sa stretávate po 50-tich rokoch odvtedy, čo ste boli konfirmovaní v tomto našom milom chráme. V ňom ste na základe osobného vyznania viery potvrdili krstnú zmluvu a stali sa dospelými člemni zboru.

Dnes ste sa na tradičnej slávnosti zlatej konfirmácie stretli tí, ktorí ste prijali pozvanie, lebo ste chceli oživiť spomienky na tieto vzácne chvíle.

V živote človeka to už tak býva, že čím je starší, tým častejšie spomína na mladosť. Častejšie otvára album a na fotografiách sa snaží rozpoznať tváre, ktoré v toku času upadli do zabudnutia.

Možno i vaša konfirmačná fotografia niečo prezradí o dni, od ktorého ubehlo už veľa času...

Vidíte na nej mladé tváre, šibalské oči, krásne biele šaty, prvé topánky s podpätkom, vážne obleky na útlych chlapčenských pleciach, otcovými rukami uviazaný uzol na prvej kravate...

Rozpoznávate tváre svojich vrstvoníkov, ktorí rovnako ako vy s úzkosťou v srdci o zvládnutie konfirmačnej skúšky nemohli v to nedeľné ráno prehltnúť ani glg čaju.

Rozpomeniete sa , ako ste pred odchodom do chrámu vyslovili vzácne slová odpýtanky od rodičov a krstných rodičov, ktorí vás na túto dôležitú cestu vyprevádzali...

SPOMENIETE SI NA NE ?
Dnes idem potvrdiť svoju krstnú zmluvu,
preto si pokladám za povinnosť prvú
ďakovať vám vrele za tú lásku vašu,
ktorou ste ma viedli až do tohto času.
Od mojej kolísky, až do tohto rána,
keď sa po prvý raz strojím k stolu Pána.
A keďže tam smiem ísť len v čistotnom rúchu,
so zmiereným srdcom a v pokornom duchu,
prosím vás, odpusťte mi všetky moje viny,
by mi ich odpustil aj Boh trojjediný.
A aj nabudúce držte stráž nado mnou,
slúžte mi za príklad a kračajte so mnou
po tej pravej ceste, ktorá vedie k spáse.
Kristus je náš život a spasenie naše.

Nezabudli ste !

"...prosím vás , odpusťte mi všetky moje viny..."" tak ako vtedy pred 50-timi rokmi po prvýkrát – týmito výnimočnými slovami modlitby , dodnes žiadate svojich blízkych o odpustenie vín vždy, keď sa chystáte pristúpiť k stolu Pánovmu. S pokorou očakávate odpoveď:

"Nech ti aj Pán Boh odpustí, a prijme ťa na milosť ".

Povzbudení ľudským odpustením nepochybujete o Božom odpustení vašich previnení v Jeho nekonečnej láske, dobrote a milosti.

Pane Bože náš
pomôž nám v Tvojej pravde stáť.
Buď našim Hradom prepevným,
svoju milosť nám neodním.

           Fotogaléria