Nikto nemá toľko poradcov ako ten, kto má Bibliu.

(Pavel Kosorin)

MUŽ  MOCNÝ  V  SLOVE  I  SKUTKU

"Zaľúbilo sa Hospodinu navštíviť cirkev v časoch ťažkých, v kterých tak málo verných delníkov a žeň mnohá, v časoch, v ktorých rozmohla sa neprávosť a zastydla láska , kde niet pokory a bázne svätej, kde rozmohla sa pýcha a úpadek na všetkých stranách. V týchto časoch zomrel Krčméry ... a kladú ho v tmavý, chladný hrob. Ale - stala sa vôľa Božia, ktorej sa vďačne poddávame. Pán neopustí nás."

Takto písala evanjelická cirkevná tlač v marci pred 120. rokmi, keď približovala posledné chvíle a pohreb významného publicistu, hudobného skladateľa, organizátora cirkevného aj verejného kultúrneho života, kňaza Augusta Horislava Krčméryho.

Bol súčasníkom a priateľom štúrovcov (narodil sa 6.11.1822 v Hornej Mičinej). Jeho umelecké výboje neboli až také výrazné (hoci aj on začínal na štúdiách v Bratislave písaním českých a slovenských veršov.) O to významnejšia je jeho zberateľská, publicistická a organizátorská činnosť. Po návrate zo štúdií pôsobil ako vychovávateľ v Trstenej a kaplán v Liptovskom Mikuláši. Práve tu si zamiloval ochotnícke divadlo a stal sa najsústavnejším a najvyspelejším divadelným kritikom v 40.rokoch 19. storočia.

Vo februári 1855 si ho artikulárny cirkevný zbor v Hronseku zvolil za riadneho farára. Tu stojí za zmienku najmä jeho veľký a neutíchajúci záujem o dobrú kresťanskú výchovu detí a mládeže. Zo všetkých síl sa usiloval, aby bola prístupná aj tým najchudobnejším deťom. preto zakladal detské podporovne, tzv. mumáčeky. Najpočetnejšou hronseckou dcérocirkvou bola v Badíne. Svoju pôvodnú farnosť stratila v období krutého prenasledovania evanjelikov a Krčméry robil všetko pre to, aby ho znovu získala. Slávne Haleluje zaznelo v novom badínskom chráme Božom (stavali ho od septembra 1865 do novembra 1866) a v novembri 1874 bol v ňom A.H. Krčméry uvedený ako prvý riadny badínsky evanjelický farár po dlhých rokoch. S novým miestom získal hlavne starosti - obrovské dlhy, ktoré ostali po stavbe nového chrámu. Musel vynaložiť nepredstaviteľné úsilie, aby sa mu dlh (25000 zla-tých), podarilo znížiť na niekoľko stoviek. Preto bol v zbore nielen kňazom, ale aj pokladníkom, kurátorom, staviteľom a niekedy aj kostolníkom, sám žil s rodinou takmer v chudobe, len aby sa ušetrilo.

Mali by sme si opäť pripomenúť, že veľmi významná bola jeho činnnosť organizačná a vydavateľská. Uverejňoval ľudovýchovné a cirkevné články, obsiahle národopisné príspevky. Redigoval HLAHOL, hudobnú prílohu SOKOLA. Bol autorom úvah a recenzií o slovenskej ľudovej piesni. Ako člen spevníkového výboru cirkvi (vo funkcii pokladníka) úzko spolupracoval pri nových vydaniach evanjelického spevníka. Zhudobnil texty viacerých básnikov, známa je jeho spolupráca, ale aj osobné priateľstvo s A.B. Sládkovičom. Zapisoval ľudové rozprávky, s bratom Eugenom zostavil a vydal Slovenský spoločenský spevník. Prekladal z poľštiny, ruštiny, srbštiny aj angličtiny. A takto by sme mohli vyratúvať ešte dlho, čo len dokazuje, ako veľmi je do dnešného nedocenené jeho pôsobenie.

Foto

Prežil veľa krívd, ušlo sa mu mnoho zlých a uštipačných slov. Pre svoje zmýšľanie bol viac ako pol roka vo väzení. Lenže aj jeho najväčší protivníci o ňom nakoniec vyhlásili : Krčméry bol statočný človek. Odpúšťal krivdy a modlil sa aj za nepriateľov.

Zomrel v Badíne 9. marca 1891. Tu je aj pochovaný.

"... a potom znavu zaznel hlas organa i zvonov. Kňazi pristúpili k máram , zodvihli a preniesli rakev k bráne chrámovej, kde už kurátori a starší zboru čakali na prevzatie a na domáci, štvorkou zapriahnutý , zelenou chvojinou ozdobený voz truhlu položili. Celý dav ľudí, domácich aj zďaleka, obstúpil voz a veľmi plakal za zosnulým, ktorý 16 rokov a 3 mesiace v Badíne pôsobil na vinici Kristovej, doplniac vek života 68 rokov, 3 mesiace a 3 dni ... "